Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov. Nová poetika

Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných
a spoločenských konfliktov. Nová poetika (poetika moderny).

V druhej polovici 19. storočia aj Európe vznikajú nové umelecké smery. Prvým z nich bol symbolizmus. Neopisuje ani vonkajší svet, ani vnútorný svet básnikov priamo, ale pomocou symbolov. Básnici používali metaforu, alegóriu, inotaj a kládli dôraz na eufóniu verša. Medzi poetikov tejto doby patrili Paul Verlain so svojim dielom Umenie básnické a Charles Baudelaire so svojim dielom Kvety zla. Ďalším z nových smerov bol impresionizmus, založený na zobrazení konkrétneho zážitku zo sveta, z každodenného života, tak ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Využíval ho napríklad Paul Verlaine. Začiatkom 20. storočia vzniká futurizmus. Umenie má držať krok s technickým pokrokom. Futurizmus zrušil interpunkciu, dával prednosť slovesám, ktoré mali vyjadriť dynamickosť sveta. Medzi najvýznamnejších básnikov tohto obdobia patrí Vladimír Majakovskij.
Najvýznamnejším smerom v predvojnovej literatúre bol kubofuturizmus s jeho predstaviteľom Guillaume Apollinairom a jeho zbierkou Alkoholy. Vrátil poézií citovosť, predstavivosť a zmyselnosť.
V Nemecku vzniká pred 1. svetovou vojnou expresionizmus. Autori stavali do popredia vnútorné zážitky svoje alebo zobrazovaných postáv, všetko zobrazoval vo vzťahu k večnosti, k vesmíru Patril sem napríklad na začiatku tvorby Bertold Brecht. Počas 1. svetovej vojny vzniká dadaizmus, ktorý bol proti literárnym konvenciám, propagoval nezlúčiteľnosť umenia s logikou, poéziu nezmyslov, zbavenú sociálneho významu. Dadaisti hlásali deštrukciu jazyka. Po realistickej línii, spisovatelia ako P.O. Hviezdoslav a S.H. Vajanský, ktorí v tomto období prežívali vrchol svojej tvorby, prichádza nová básnická skupina. Nazývame ju slovenská moderna. Patrili do nej J. Jesenský, I. Krasko, V. Roy, I. Gáll. Tvorili poéziu, v ktorej jazyk bol pestovanejší, kultivovanejší, vychádzali z francúzskej moderny, ale brali do úvahy aj našich klasikov. Je to generácia, ktorá tvorí prechod od Hviezdoslava a Vajanského, k modernej poézií 20. storočia. Bola to poézia národného a sociálneho vzdoru. Slovenská literárna moderna si dala za cieľ prehĺbenie umeleckej funkcie slovesnej tvorby. V úsilí o obohatenie výrazových prostriedkov sa vyrovnávala s európskym romantizmom. Sledovala však aj súveké moderné smery, najmä symbolizmus a impresionizmus. Slovenskí symbolisti a impresionisti písali väčšinou krátke lyrické básne.

Ťažisko celej moderny je vlastne v lyrike a v krátkych veršovaných formách piesňového alebo melodického charakteru. Len niektorí predstavitelia moderny písali poviedky, novely a romány realistickej poetiky. Väčšina z nich používala i v próze básnické prostriedky, takže sa už na začiatku 20. storočia vyskytol u nás určitý typ lyrizovanej prózy.

Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny. Pracoval v spolku Detvan. V jeho tvorbe prevažoval vzťah k Hviezdoslavovi, ktorého obdivuje; ľudová poézia. Prvé verše uverejňoval pod menom Janko Cigáň, kým mu Vajanský nenavrhol pseudonym Krasko. Z počiatku tieto básne vyjadrovali osobný smútok. Sú to básne trúchlivé a pesimistické. Ivan Krasko je autorom dvoch básnických zbierok :
Nox et solitudo ( Noc a samota ) - zbierka veršov z rokov 1906 - 1909. Sú to filozofické - úvahové verše. Chcel nimi vyjadriť svoje city a myšlienky. Zbierku poznačuje hlboký smútok a depresia. V tejto zbierke došlo k výraznému odklonu od tradicionalizmu. Krasko vyjadril svoj vzťah ku skutočnosti prostredníctvom vlastnej osobnosti. Uvažoval vo svojich veršoch o národe a ľudstve, pričom vychádzal zo súdobých progresívnych myšlienkových prúdov. Hlavnou tematickou vrstvou tejto zbierky boli však ľúbostné pocity a zážitky. Krasko vyjadroval jemné znamové odtiene svojich básní bohatým slovníkom, v ktorom boli na prvom mieste prídavné mená pred podstatnými menami a slovesami.

Napr. básne :
Zmráka sa-
Už je pozde - nočný rozhovor s neprítomnou milou, náznak neopätovanej lásky, osobný smútok.
Vesper dominicae - spomienky na rodný kraj a matku, ktorá v nedeľný večer sedí pri stole a modlí sa. Obraz staroby, pokornej modlitby a smútku z možnej smrti. Topole-
Šesť hodín je-
Príčiny Kraskovho smútku boli chorľavosť, práca ďaleko od domu, rodinný život.

Verše - druhá a posledná zbierka. V popredí je ľúbostný zážitok. Ľútosť za dávnymi láskami a pocit akéhosi vyrovnania - askéti. Krasko sa zamýšľa nad svojim miestom na svete ( Ja; Noc ). Prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnútornú rozorvanosť. Otcova roľa - autor tu vystupuje ako tulák, ktorrý sa vracia domov, ku svojim, už starým rodičom, na otcovu roľu, ktorá počas vojny bola zničená krvou ľudí.
Baníci - Život najutláčanejších vrstiev. Vízva o oslobodenie ťažko pracujúcich spodných vrstiev.

Krasko použil vo svojom básnickom diele viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.

Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrovanie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov. Krasko zmenil vetnú stavbu verša, používal prirodzený slovosled.

Vladimír Roy patril medzi básnikov moderny. Svoje básne vydal až po vojne. Zbierky : Rosou a tŕním; Keď miznú hmly; Cez závoj; Peruťou sudba máva. Vo väčšine svojich básní vystupoval Roy ako umelec rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Pozornosť si zaslúži najmä za jeho majstrovské prebásnenie romantickej skladby Havran od E.A. Poea.

Janko Jesenský bol dôsledným stúpencom demokratizmu a protifašizmu. Písal poéziu aj prózu. Poézia- svoje básne často zámerne komponoval na princípe význa- mových charakterov.
Verše -hlavnú časť tvoria básne s ľúbostnou tematikou. Lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok.
Bez nadpisu - téma - sociálne otázky. Zo zajatia - zaujal v nej kritický postoj k carizmu. Nachádzajú sa v nej okrem sociálnopolitických a národných básní aj verše s ľúbostnou tematikou. Najznámejša báseň je Slovenčine. Vznikla v období 1. svetovej vojny. Jesenský bol vtedy v zajatí a z láskou spomína na svoju vlasť, do ktorej by sa chcel čo najskôr vrátiť. Jeho krajina je ešte krajinou otrokov ... eho srdce je plné nenávisti, ktorú chce preniesť domov.

Verše II - romantická, ompresionistická motivácia a zároveň sa vyhraňuje v realistickom zmysle slova.
Po búrkach - trpké sklamanie z pomerov v prvej republike.

Próza : novely - Malomestské rozprávky

Večera - Mladý advokát Ján Čurida, ktorý sa len prednedávnom presťahoval do mesta, si otvoril advokátsku kanceláriu. Jedno popoludnie čaká na nejakého klienta rozmýšľajúc, čo by tak mohol robyť. Pri myšlienke na jedno dievča, Želmíru, dcéru predsedu banky, sa zrazu otvorili dvere a dovnútra vošiel muž zavalitej postavy. Predstavil sa ako Andrej Šerena, profesor, ženatý, ktorý mal jednu dcéru. Prišiel vo veci rozvodu. Chcel sa totižto rozviesť so svojou ženou pre jej lenivosť. Odôvodňoval to tým, že jeho žena od svadby nebola schopná navariť nič iné než demikát a bielu kávu a aj to jej trvalo veľmi dlho. Tým strácali aj pytačov, ktorí prichádzali pytať o ruku jeho dcéry Malvínky. Nakoniec sa advokát a profesor dohodli na tom, že advokát zašle profesorovej žene úradný list, v ktorom bude stáť, že ak pri najbližšej návšteve pytača dobre nenavarí, tak sa s ňou Šerena rozvedie. Tak sa aj stalo. V deň návštevy pytača už len pokojne načúval advokát pod oknom štrngotaniu príborov.

To znamenalo, že jeho list na Šerenovu ženu zapôsobil a že u Šerenov žiaden rozvod nebude, ale naopak, konečne sa našiel ženích pre Malvínku.
V novele sa často vyskytuje hyperbola.

- Zo starých časov
- poviedky a humoresky - Pani Rafiková, Štvorylka

- Cestou k slobode - má predovšetkým dokumentárnu hodnotu v období 1. svetovej vojny.
- román - Demokrati - kritický a satiristický obraz vládnucich buržoáznych a malomestských spoločenských vrstiev. Jeho ťažisko je v satire na vysoké úradníctvo V prvej ČSR. Humoristický román o pomeroch za prvej ČSR v kruhoch buržoázie. Čo značí demokracia v ľudskom živote ukazuje autor na dvoch typoch - malom úradníkovi Landíkovi a jeho milenke, neskôr manželke, slúžke Aničke a na agrárnickom poslancovi, bohatom advokátovi Petrovičovi, jeho manželke a ich rozmarnej dcérke Želke.

Zaslúžená bola aj prekladateľská činnosť Jesenského.

Česká moderna :

Petr Bezruč - jediná zbierka Slezské písne - národný útlak v Sliezsku, zobrazoval baladické príbehy zo života ľudí v Beskydách a zachytával utrpenie robotníkov v ostravských baniach.

Otakar Bŕezina - sledoval nové prúdy francúzskej literatúry. Tajemné dálky; Svitání na západě - odpútal sa od osobných motívov a hľadal splynutie s nadzemským svetom.

J. Jesenský - Slovenčine

Mňa z tisíc ciest len jedna cesta láka,
čo vedie domov, v krajinu otrokov,
do diery krvavého vlkolaka,
kde s láskou čistou, láskou hlbokuo

ma moja biela otrokyňa čaká;
jako bohatiera s pomstou divokuo
a nie viac pokorného úbožiaka,
rozplakaného chabo od okov.

Tou cestou pôjdem, no neprídem prv
kým hnev, nímž srdce vrie a horí v líce
čo zasadol, sťa mrak, do mladých bŕv,

nevlejem v holubičie státisíce,
by vycedil vraha čiernu krv
za hanobenie mojej krásavice.