Albert Camus, kládol dôraz na činorodé ľudské bratstvo v spoločnom boji proti abstraktne chápanému zlu. Jeho román Mor je fiktívnou kronikou o neskutočných udalostiachh počas 2. svetovej vojny v Alžíry. Lekár, tlmočník autorových názorov, zaznamenáva symptómy a priebeh morovej epidémie, ktorá symbolizuje zlo, fašizmus, hrozbu atómovej katasrófy a 3. svetovej vojny. Skutočnému moru zodpovedá symbolický vnútorný mor, ktorý rozožiera ľudské duše - pýcha, nenávisť, tyranstvo, klamstvo.

Neorealizmus - v období 2. sv. vojny sa na juhu Európy vytvorilo silné sociálne cítenie, ktoré súvisí s rozvojom robotníckej triedy a hnutia. V Taliansku bol veľký rozdiel medzi roľníkmi a robotníkmi. Všetky novodobé umelecké smery po určitom čase prerástli rámec jednej národnej literatúry. U neorealizmu je situácia iná. Hoci tento smer zapôsobil na európsku kultúru (film), predsa si tento smer zachoval špecifické talianské črty. Prvý krát sa s týmto slovom stretávame v 30- tich rokoch u Antónia Gramsciho. vlastný neorealizmus vznikol na konci 2. sv. vojny. na jeho čele stáli umelci, ktorí sa angažovali v hnutí odporu, neskôr aj v socialistickom hnutí. Je to umelecká avantgarda, ale nakoniec ju aj prekonáva, lebo je odrazom života. Jeho predstavitelia kritizovali kapitalizmus a tvrdili, že krízu spoločnosti možno riešiť len zmenou spoločnosti. pridŕžajú sa nového, netradičného realizmu. Umelecká základňa neorealizmu bola na vrchole v rokoch 1945 - 50 - obroda talianského duchovného a kultúrneho života. Predovšetkým film zachytil protirečivé stránky talianského života. Predstaviteľmi neorealizmu boli - A. Moravia, F. Fellini, V. Pratolini, P.P. Pasolii. Teoretikom filmu, aj neorealizmu, bol c. Zavattini arežiséri : Visconti, Rosselini, De Sica, Pasolini.
- Alberto Moravia - talianský prozaik, ktorého preslávilo jeho dielo Vrchárka. Vrchárka - S postavou Micheleho, ktorý mal ľudový pôvod, sa autor stotožnil. Všetko, čo robí Michele vyjadruje človeka, ktorý má svoj pevný, stály názor. Hlavná hrdinka - rímska obchodníčka Cesira, rozpráva svoj príbeh. Výdajom za obchodníka sa pričlenila k malomeštiackej vrstve. Je to ľudový typ, vrchárka, ktorá si vždy uchováva svoj názor. Všetky premeny, ktoré sa dejú v jej vnútri sú spojené s vojnou. Mení sa aj pod vplyvom rozhovorov s Michelem. V poslednej tretine románu sa Cesira mení súbežne s premenami dcéry Rossety. Evakuovala ju z Ríma, aby ju uchránila pred nebezpečenstvom vojny. Tragédia, ktorú zažijú, zlomí obi dve. Z dcéry, anjelského dievčaťa sa stane ľahká žena. Matka upadne do zúfalstva a stráca svoju rozvážnosť.