referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hedviga
Nedeľa, 17. októbra 2021
Vývin románu. Analýza jedného románu podľa vlastného výberu
Dátum pridania: 23.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Janci
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 582
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Vývin románu. Analýza jedného románu podľa vlastného výberu.

Román je predstaviteľom veľkého epického žánru. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Preto má veľký rozsah. Román je literárny útvar veľmi zložitý. Využíva všetky tri zobrazovacie postupy : epický, lyrický i dramatický. V románe je veľmi dôležitá úloha rozprávača. Základom diela je rozprávanie udalostí. Autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť i cítiť. Aby román mohol zobraziť život v jeho zložitosti, býva zložitý aj dej románu. Romány bývajú zaľudnené množstvom postáv. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu. Aby zobrazenie ústredného konfliktu bolo umelecky účinné, musí spisovateľ zobraziť jeho postupné narastanie a vyvrcholenie.

Román podobne ako aj iné žánre prešiel zložitým vývinom, takže ťažko možno hovoriť o nejakých absolútnych znakoch, ktorými by sa dal charakterizovať román všetkých vývinových etáp. Pôvod slova román je v starovekom Francúzsku, kde sa týmto pomenovaním spočiatku označovali akékoľvek diela napísané ľudovým jazykom (lingua romana), teda nie po latinsky. V 13. - 15. storočí sa už názvom román označovali epické diela, tzv rytierské romány, ktoré však neboli románmi v dnešnom zmysle slova. Boli to veršované epické útvary.
Skutočný román má svoj pôvod v drobných epických prozaických útvaroch, ktoré vznikali v Taliansku od 14. storočia. Tieto útvary, spájajúce prostredníctvom jednej rámcujucej novely do jednotného celku, tvorili zárodok budúcej románovej skladby. Reprezentantom takejto zbierky noviel je Boccacciov Dekameron. Podobné zbierky vznikali neskôr aj v Anglicku a vo Francúzsku. Dôležitým stupňom vo vývine románu je tzv. pikareskný román, ktorý vznikol a vyvíjal sa v 16. - 17. storočí. Ústrednou postavou bol veselý tulák, šibal, pohybujúci sa z miesta na miesto. Putovanie hlavného hrdinuumožnilo spájať do jedného celku rozličné udalosti, zážitky tuláka, a tak dôkladnejšie prekresliť jeho charakter. Kompozičný princíp putovania umožnil spojenie množstva príbehov. Najznámejším pikareskným románom z polovice 16. storočia je španielský román Lazarillo z Tormesu od neznámeho autora. Ďalšie stupne vo vývine tvoria Cervantesov román Don Quijote de la Mancha zo začiatku 17. a román anglického autora Daniela Defoa Robinson Crusoe zo začiatku 18. storočia. Prvý z nich ešte využíva postupy pikareskného románu (putovanie hlavného hrdinu). V 18.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.