Klasicizmus
Klasicizmus je umelecký smer, ktorý sa v európskych literatúrach a v umení uplatňoval v 17. a 18. storočí. Vznikol vo Francúzsku za Ľudovíta XIV, pre potreby šľachticov. Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, ale najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa pre nich stalo antické umenie. Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre: k vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym bájka, satira, komédia. Klasická dráma dodržiavala 3 jednoty:
- jednota času (príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín)
- miesta (musel sa odohrať na jednom mieste, obyčajne v určitom paláci)
- deja (zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy)
- Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta (dekart) „Myslím, teda som“. Súlad pravdy, krásy a dobra. Literatúra sa viac sústreďuje na všeobecné črty človeka, čiže vytvorila typy postáv.
Osvietenstvo
Pokrokové hnutie vzniklo vo Francúzsku a Anglicku. Zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum a na pravde, poznanej buď rozumom alebo skúsenosťou.
Osvietenstvo – znamená vládu rozumu, múdrosti a vzdelania, hlásal rovnosť všetkých vrstiev a bojoval proti stredovekým poverám. Vzniklo pre meštiactvo, ale aj panovníkov. Osvietensky vládli: Maria Terézia, Jozef II a Habsburgovci. Mária Terézia a Jozef II šírili osvietenské myšlienky formou reforiem a patentov, napr. zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent. Šírili vzdelania a kultúru medzi obyvateľstvo.
Osvietenstvo je namierené proti feudalizmu.
Osvietenský absolutizmus = osvietenstvo vychádza od panovníkov.
V literárnej tvorbe sa pod vplyvom osvietenstva prejavovala zvlášť didaktická a osvetovo-vzdelávacia tvorba, zameraná na výchovu čitateľov a občanov vecným a morálnym poúčaním. Napr. Robinson Crusoe – Daniel Defoe (danjel difou) a Guliverove cesty od Jonathana Swifta.
4 fázy slovenského národného obrodenia:
- 1. fáza - významnú úlohu zohráva prvá slovenská kultúrno-osvetová spoločnosť Slovenské učené tovarišstvo. Jej hlavným cieľom bolo „šíriť, pestovať a zošľachťovať nový spisovný jazyk". Vzniklo roku 1789 v Trnave. Na jeho čele stál Anton Bernolák. Zaniklo roku 1800.
- 2. fáza
- slovenský čitateľský spolok
- spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej
- bernolákovská Strana
- strana stúpencov biblickej češtiny - 3. fáza - v tomto období sa definitívne vyriešila jazyková otázky. Návrat k biblickej češtine neviedol k cieľu. Práve v tejto fáze sa začína hnutie štúrovcov alebo „romantickej generácie".
- 4. vrcholná - štvrtá - fáza - určujú ju dva medzníky kodifikácia slovenčiny a revolúcia.
Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra
Do popredia vystupujú dve úsilia:
1.snaha o uzákonenie slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov. Pre katolícku časť Slovákov ju úspešne uskutočňoval Anton Bernolák.
2.starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydávaním ľudovo-výchovných diel a časopisov.
Uzákonenie spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom roku 1787 – na základe západoslovenského nárečia, na základe reči vzdelancov z Trnavskej univerzity.
Jozef Ignác Bajza
Najdôležitejší román – René mláďenca príhodi a skúsenosti – je prvým románom v dejinách slovenskej literatúry. V dvojzväzkovom románe Bajza opisuje cesty a zážitky Reného syna bohatého benátskeho kupca, a jeho učiteľa Van Stiphouta (van stifut). V prvom zväzku zažívajú dobrodružné príhody v Turecku, Egypte a Taliansku, v druhom cez Viedeň prichádzajú na Slovensko a putujú po slovenských dedinách. Prvá časť je bohatá na udalosti a neočakávané zvraty. Druhá časť má už jednoduchú kompozíciu výchovného románu. Autor – sprievodca necháva postavy prežívať mnohé príhody, v ktorých sa obnažujú chyby všetkých spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov, resp. cirkevnú vrchnosť, ktorá napokon dielo zakázala. Bajza ho napísal západoslovenským nárečím a zvláštnym pravopisom, ktorý si sám navrhol.
Juraj Fándly
Písal didaktickú literatúru, chcel ľudí poučiť, vzdelávať, napr. diela: Piľní domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúvaňí, Slovenskí včelár, Ovčár.
V knihe Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom schvaľoval zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou. Mnísi upustili od prvotných roľníckych zásad, najmä chudoby a telesnej práce. Obviňuje mníchov z udržiavania ľudu v zaostalosti. Vyšli iba 2 zväzky, druhú dva cirkev zhabala a zakázala Fándlymu literárnu činnosť. Dielo je napísané vo forme dialógu: zhovárajú sa v ňom uštipačný diabol s učeným, ale konzervatívnym mníchom Atanáziom. Ide o prvé veľké dielo vydané v bernolákovčine.
Klasicizmus v Slovenskej literatúre
V 20. rokoch 19 stor. sa na vedúce miesto literárneho vývinu dostáva nová generácia, ktorá sa formovala v politickej a duchovnej atmosfére napoleonskej Európy. Účasť Ruska na víťaznom boji proti Napoleonovi a uvedomenie si príbuznosti s týmto najväčším slovanským národom vzbudili v menších slovanských národoch vieru, že Slovanov čaká v budúcnosti významné poslanie v dejinách Európy. Idea slovanstva, všeslovanskej vzájomnosti, sa stáva aktívnym myšlienkovým prúdom slovenského národného hnutia. Posilňoval ju vedecký záujem o slovanstvo, štúdium slovanských jazykov, literatúry a dejín Slovanov. Ján Kollár, Pavel Jozef Šafárik – myšlienkové slovanské vzájomnosti => kultúrne, duchovné, vzdelanostné zjednotenie Slovanov.
Pavel Jozef Šafárik
Bol vedec, predstaviteľ slovanskej vzájomnosti a myšlienky šíril vedeckými dielami. V Prahe vydal slávne dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis o slovanskej súčasnosti.
Slovanské starožitnosti – sleduje v nich osudy Slovanov do konca 10. stor. teda do prijatia kresťanstva. Jeho zámerom bolo dokázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, a že sú spolutvorcami európskej kultúry. Určil hranice slovanského osídlenia a opísal najstaršie slovanské dejiny a kultúru. Týmto spisom reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry i jazyka.
Ján Kollár
Študoval v Jene. Zoznámil sa s Frederikou Schmidtovou – Mínou, ako ju vo svojich dielach nazýval.
Slovakizovaná čeština = evanjelik
Zjednocovacím faktorom u Kollára malo byť Rusko. Rusko = DUBISKO
Slávy dcéra
- obsahuje 645 zneliek, a to sú vlastenecké a ľúbostné
PŘEDZPĚV
V konečnej podobe vyšla roku 1832 a obsahovala Předzpěv a 5 spevov:
I.Sála
II.Labe, Rín, Vltava
III.Dunaj
IV.Léthé
V.Acheron
(Léthé – slovanské nebo, Acheron – u Kollára slovanské peklo)
Má 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek, spojených len nejasne naznačenou dejovou líniou.
V prvom speve básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou.
V druhom a v treťom putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy.
V štvrtom speve prechádza s Mínou, medzitým údajne mŕtvou, po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov.
V piatom speve sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov.
Najsilnejším miestom Slávy dcery z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky je Předzpěv. Je napísaný časomerným elegickým distichon (elegické distichon – gréc. dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pantametra s neúplnou 3. a 6. stopou). Předspěv predstavuje žalospev nad slovanskou minulosťou a smútok nad slovanskými národmi. Jednoduchá dejová osnova Slávy dcery má približne takúto podobu: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny Kollár vytvorilideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádzala po slovenských krajoch.
Vlastenecké znelky
Vo vlasteneckých znelkách autor vyslovuje svoje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy domoviny, rozhorčene protestuje proti jej pokorovaniu a potupovaniu. Kollár je kritický k národným chybám, ktoré spôsobujú roztrieštenosť a nejednotnosť národných síl, volá po národnej hrdosti a odvoláva sa pri tom na slávnu národnú minulosť.
Ľúbostné znelky
Kollárova láska k Míne ako predobrazu jeho lásky k Frederike Schmidtovej je ďalším dôležitým motívom Slávy dcery. Tieto, podľa času staršie, ľúbostné znelky sú aj najúčinnejšie, pretože vyrástli z bezprostredného zážitku. Ozýva sa v nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ z rozlúčenia. Pre Kollára je však príznačné spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým. Kým zo začiatku rozdeľuje svoje srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr mu obidva city splývajú. Kollár bol evanjelik a písal biblickou češtinou.
Ján Hollý
- katolík
Prvým veľkým eposom z dejín VM je Svatopluk, víťazská báseň ve dvanácťi spevoch. Jeho podklad tvoria tieto historické fakty z 9. storočia: veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synova Svätopluka. Rastislava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať. Epos sa končí Svatoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny. Epos Svatopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv. Okrem historických mien Svätopluka, Slavimíra, Cyrila, Karolmana a ďalších vystupuje v ňom veľa vymyslených hrdinov, vrátane mytologických, napr. pohanský boh Černobog. Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia. Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, svoje si však nedá a radšej volí smrť ako život v otroctve. Scény bojov, bojových hier, hostín, slávností => opisovanie mnohých scén a postáv = epická šírka.
Cirillo-Metodiada – centrom deja Slovensko. V šiestich spevoch opisuje príchod svätcov Cyrila a Metoda na VM, ich život a účinkovanie. Podobne ako Svatopluk aj Cirillo-Metodiada sa končí víťazstvom ducha, víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov.
Sláv – skladba v 6 spevoch. Téma, na ktorú nemal nijaké historické pramene. Išlo o boje pokojamilovných Tatrancov, čiže Slovákov s lúpeživými Čudmi. O víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu.
Hollý nazýva svoje eposy víťazskými básňami, to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli Homérove a Vergíliove eposy. Začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci, múzy).
1.vždy bola propozícia
2.invokácia
3.dedikácia (venovanie)
4.in medias res (vstup do deja)
Rozčleňujú sa na spevy. Verš je vo všetkých eposoch rovnaký – hexameter.
Idylická poézia, prostredníctvom ktorej prvýkrát vstúpila do poézie slovenská príroda. Sú to menšie epické skladby, ktoré nazval Selanky – počet 21. Témy Selaniek sú rôznorodé a ich postavy majú podobu slovenských pastierov. Vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám. Žijú v rovnosti majetku i postavenia. V týchto postavách vstúpil do poézie slovenský ľud. Osobitne vydarené sú napr. selanky Jaroslav, Polislav. Selanky tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v ktorej prevláda óda a elégia.
Témou žalospevov sú smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života. Vyjadruje smútok nad vyhynutým a násilne vyhubeným obyvateľstvom, nad zradou, ktorá spôsobila pád VM, nad odrodilstvom.
V ódach oslávil básnik dobrodincov, priateľov a známych, ako aj svetských a cirkevných hodnostárov, napr. Antona Bernoláka, v ďalších slovenskú prírodu, svoje okolie.