Hviezdoslavova lyrika

Pôvodne písal v maďarskom a nemeckom jazyku. Nevedel o tom, že sa dá písať aj v slovenčine. V rozhodujúcej chvíli prichádzajú na pomoc Országhovi viacerí popredný oravský národovci, ktorí mu dali za vzor Andreja Sládkoviča. Koncom roku 1868 vlastným nákladom a za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydali zväzok veršov pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Týmito básňami autor osvedčil svoje národné povedomie.

Na právnickej akadémii v Prešove sa spriatelí s Kolomanom Banšellom – ich pričinením vychádza almanach NAPRED. Je to prvý zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie. Hviezdoslav sa ním snaží presadiť slobodu písania.

Lyrika:

Krb a vatra – tvoria ju 3 oddiely: Z rodinného krbu, Jesenné zvuky a Spevy slobody. V zbierke autor prechádza od osobných a rodinných motívov k národným a svetovým, všeľudským problémom.

Sonety – cyklus obsahuje 21 zbierok. V Sonetoch Hviezdoslav v istom zmysle slova prehodnocuje svoj vlastný prístup k chápaniu poézie ako niečoho božského. Básnik si definitívne uvedomuje možnosť úplného odpútania sa od reality pozemského sveta, pretože v ňom nachádza príliš mnoho zlého. Odvodzuje z toho pre vlastný lyrický subjekt prísny mravný zákon boja so zlobou a nenávisťou, ktorá v tomto svete vládne.

Sonet – 14 veršová báseň
44
44
6 3
3

Má 3 časti:
1.časť – téza (myšlienka)
2.časť – antitéza (protiklad tézy)
3.časť – syntéza (zhrnutie)

Letorosty – sú rozdelené do 3 častí: letorosty 1,2,3. najvýznamnejšia je časť v 2. časti, ktorá sa volá čierny rok. Básne sú poznačené smútkom čierneho roka, smrťou svojich príbuzných. Vyjadruje tu vzťah k matke, rodičom a ostatným príbuzným.
Téma – hľadanie harmónie medzi subjektívnymi pocitmi a objektívnym svetom.

– chápanie poézie
– presadzovanie 3 myšlienok: krásy, pravdy a dobra

- v 3 časti vyjadruje autor určité pochybnosti, či má zmysel písať.
Celý cyklus uzatvára básnik spomienkovými básňami na matku (Priadka) a otca (Roľník).

Žalmy a hymny – cyklus básní
Hviezdoslav formou biblického žalmu uvažuje o životných problémoch.

Prechádzky jarom, Prechádzky letom – prírodná a osobná lyrika

Prechádzky jarom – oslava prírody
Prechádzky letom – oslava prírody a práce roľníka

Príroda: vidí v nej
-zdroj inšpirácie
-zdroj fyzických a duševných síl
-harmóniu
-obdivuje kolobeh života (v nej)
Kým cyklus Prechádzky jarkom je osobnejší (protiklad starnúceho básnika – mladej prírody), v Prechádzkach letom privátna (osobná) problematika ustupuje do úzadia a básnik vidí predovšetkým ducha (človeka) ako organickú súčasť prírody.

Stesky – autor si uvedomuje, že už starne. Zamýšľa sa:
-nad osudom slovenského národa
-nad životom ľudí
-nad svojou nečítanosťou
Osobitne silnou básňou v tomto cykle je báseň Slovenský Prometej – či možný je?

Dozvuky – tiež sa zamýšľa nad osudom slovenského národa a nad osudom slovenského básnika, nad osobným problémom (je nečítaný). V závere Dozvukov sa pokúša naznačiť budúci obraz sveta.

Na vypuknutie I. svetovej vojny zareagoval cyklom Krvavé sonety. Zbierka obsahuje 32 sonetov. Je to protest proti vojne, ničivosti a neľudskosti.

- autor hľadá príčinu vojnových konfliktov

Hl. myšlienka: uvažuje nad tým či vlastne vojna skončí, či nastúpi mier a čo bude v budúcnosti, či budú mať ľudia po skončení vojny prácu, či bude dostatok chleba, či nedôjde k ďalšej vojne, kto zahľadí stopy vojny a kto vráti tých čo padli rodinám.