Názov literatúra pochádza z latinčiny zo slova littera /písmo/

V súčasnosti sa toto slovo používa v dvoch významoch :
-v širšom zmysle slova pokrýva všetky slovesné diela rozmanitej povahy, teda neumelecké aj umelecké texty
-v užšom zmysle slova sa pod pojmom literatúra chápu iba diela umeleckej povahy, teda texty vytvorené a napísané z estetickým zámerom

Literárny systém
Dopĺňajú literárne podsystémy, ktoré sa len čiastočne prekrývajú a esteticky a umelecky náročnou literatúrou. Plnia predovšetkým úžitkovú, teda poznávaciu, výchovnú, zábavnú a inú funkciu.
Pomenovanie krásna literatúra sa pritom vzťahuje tak na umeleckú literatúru, ako aj na diela patriace do okruhov jednotlivých literárnych podsystémov.

Populárna literatúra
Je založená na dejovosti, emocionálnosti a senzačnosti, pričom využíva postupy umeleckej lit.. Charakteristickým znakom tejto literatúry je zameranosť na neobyčajné životné osudy a hrdinstvá. V poézii sa populárna literatúra obmedzila na historickú, baladickú látku alebo morálnu agitku /jarmočné piesne, pieseň –novina/

Dobrodružná literatúra
Predstavuje literárny podsystém, ktorý sa vyznačuje pútavým, dramatickým dejom vystupňovaným do nečakaných situácií a kolízií so silne zdôraznenými motívmi nebezpečenstva. Začiatky tejto literatúry nachádzame už v antike.

Pod pojmom Svetová Literatúra rozumieme súhrn diel rôznych literatúr, ktoré sa pre svoje kvality stali spoločným majetkom celého ľudstva .

Pomenovanie Európska literatúra chápeme ako súhr literatúr, ktoré neboli vždy navzájom späté, ale vyrástli zo spoločného / európskeho / ducha.

Národná literatúra
Je súbor všetkých pôvodných literárnych diel, ktoré napísali autori jedného národného spoločenstva . Patria do nej literárne diela vytvorené v minulosti, ako aj súčasná literatúra. Určujúcim hľadiskom pri začleňovaní autora a jeho diela do nár. kultúry nie je jeho príslušnosť k danému nár. ani jazyková rovnorodosť, ale historická jednota vývoja národného spoločenstva, v ktorom jednotlivé diela vznikajú a pôsobia.