Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode

Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode
v slovenskej a českej romantickej literatúre - S. Chalúpka, J. Kráľ,
J.Botto, K.H. Mácha.


Slovenský romantizmus má svoje špecifické črty, ktorými sa čiastočne odlišuje od svetového romantizmu. Sú to predovšetkým podriadenie boja ľudu za národné a spoločenské oslobodenie národa (národne a politicky zameraný, mal užší vzťah; k národnej slovesnosti, napr: piesne, obrazy). Pre generáciu štúrovcov je príznačný senzualizmus - zmyslové a citové vnímanie. Samo Chalupka bol najstarší básnik štúrovskej družiny. Písal väčšinou historické spevy a piesne. Rodina Chalupkovcov sa preslávila v dejinách slovenskej literatúry. V 1828 založil spolu so Štúrom Spoločnosť česko - slovanskú. Bojoval v poľskom povstaní. Po vyštudovaní teológie vo Viedni pôsobil ako farár. Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do viacerých celkov, ktoré majú spoločnú tému. Prvá, môžeme ju nazvať "básne s jánošikovskou tématikou" sa skladá z troch básní. Likavský väzeň - Rozpráva o Jánošíkovi, ktorý sedí vo väzení. S príchodom jari túži po slobode. Verí, že bude slobodný a prídu za nim junáci. " .. kým neudrie aj nám hodina slobody ..."
Kráľoholská - zbojnícka družina - 12 hôrnych chlapcov sedí okolo vatry na Kráľovej holi. V lesoch sa cítia slobodní. V kontraste ich slobody Chalúpka opisuje obraz slovenských dedín ".. kde krivda za stôl sadla ..."," ...pravda u dvier žobre ...". Aj táto báseň sa končí bojovou výzvou : " .. do zbroje ! Kto si syn svojho rodu hodný abože mi zahyň, abo buď slobodný. "
Junák

Druhá skupina, ktorú môžeme nazvať "básne s protitureckou tématikou". :
Turčín Poničan - janičiar na Slovensku v Ponikách zajal vlastnú matku a odviezol ju do Turecka. Oslava lásky k rodnému kraju - matke je drahšia rodná vlasť ako bohatstvo v cudzine. Neskôr podľa nej bola napísaná opera Beg Bajazid.
Boj pri Jelšave - boj za slobodu, proti tureckým votrelcom.
Branko - oslava ľudového odboja. Branko bol zbojník, ktorý žil ešte pred Jánošíkom. Pred smrťou sa Branko lúči so svetom slovami : " Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som. " Tieto verše sú napísané aj na autorovom hrobe.

Mor ho ! - hrdinský spev, moderný romantický útvar. Idea slobody, vlastenectva. Vychádza z historickej súvislosti. Jadro konflitu tvorí rozpor medzi rímskym cisárom a slovanskou družinou. Dej : Skupina slovanských poslov prišla ponúknuť mier rímskemu cisárovi, ten ponuku odmietol s výstrahou, že zotročí celý národ.

Slovania sa vrhli do boja s výkrikom Mor ho ! Nakoniec všetci v presile padli, ale morálne zvíťazili. V básni využíva Chalúpka kontrasty : lyrické pasáže sa striedajú s bojovými pasážami.


Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia
ponad vysoké hory, ponad šíre polia. Preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí
nad ním svieti pevný hrad na vysokom brali.
Pod tým hradom Riman - cár zastal si táborom
belia sa rady šiatrov širokým priestorom.
Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci
vôkol neho cárska stráž tuhí to paholci
a pred cárom družina neveliká stojí.

Janko Kráľ písal piesne a balady. Jeho svetonázorový, básnický a charakterový profil sa formoval v revolučnom hnutí meštianstva, ktoré bojovalo proti výsadám feudalizmu. Duma bratislavská - vznikla pri udalosti pozbavenia Ľ. Štúra profesúry na univerzite. Kráľ vyzýval sedliakov, aby odmietli robotu na panskom. Za to bol uväznený. Ako jediný bol ovplyvnený titanizmom.
Bohaté dielo J. Kráľa delíme podľa formy a témy:
1. piesne - ponášky na ľudovú slovesnosť - Bojazlivá
Moja pieseň
2. balady - Pán v tŕní - bezohľadný pán v núdzi nemôže čakať pomoc
Bezbožné dievky - rúhajúce sa dievčatá
Zakliatá panna vo Váhu a divný Janko - balada čerpá z ľudovej slovesnosti. rieši mravné problémy, hrdinovia nie sú pasívni, bojujú o svoj osud, cítia rozpor medzi snom a skutočnosťou, túžia po veľkom čine. Autor zdôraznil sám seba.
Orol vták - dumanie o svojom poslaní pre národ
Slovo - výzva ľudu, aby bojoval za svoje národné a sociálne práva.
Zverbovaný ; Kvet ; Skamenelí ; Povesť
3. lyrika z revolučných rokov - Šahy - miesto, kde bol väznený
Jarná pieseň
Dráma sveta - súhrn básní o prítomnosti a budúcnosti ľudstva. Chcel v ňom riešiť problémy a kritizovať súčasnosť.
Zloboh - o reakčnej úlohe štátu a kultúry.
Hlásnik nového národa - básnik má byť burcovateľom nového života.
Remeselník - putovanie remeselníka po svete
Výlomky z Jánošíka - najrevolučnejšie spracovaný motív Jánošíka, ktorého neidealizuje, stelesňuje v ňom odboj ľudu.

J. Kráľ je tvorcom romantickej balady. V jeho diele sa vyznačuje široký subjekt, používa časté kontrasty, zamýšľa sa nad sociálnou a nie národnou slobodou. Jeho poézia je dramatickejšia, dejovejšia, používa viac dialógy a je viac subjektívnejšia, predstavuje titanizmus.


Ján Botto, je najmladším zo štúrovcov. Nezúčastnil sa aktívne revolúcie.

Bol sklamaný z nesplnenia túžob vlastnej generácie. Písal balady. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíval dialóg, zvukomalebné slová, skratkovitosť reči.

Žltá ľalia - rieši mravný konflikt. Manželia si dajú sľub o vernosti aj po smrti. Eva však svojho mŕtveho muža zradí, ten si pre svoju nevernú manželku príde a tá zomiera v jeho náručí. Prevláda tu dialóg, záverečný dialóg má rýchly spád.
Margita a Besná - príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy. Smrť Jánošíkova - lyrickoepická skladba. Vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj a vyjadruje nálady jeho generácie po neúspešnej revolúcii.
Skladá sa z deviatich spevov. Smrť jánošíkova predstavuje hrdinu v 2 polohách. Prvá - Jánošík s družinou (hrdinskí bojovníci); druhá - v popredí sú sny o budúcnosti národa; romantický konflikt, veľké túžby -- neuskutočniteľné. J. Botto zdôrazňoval sociálnu a národnu úlohu Jánošíka. V balade sú opisy slovenskej prírody a junákov. Vyjadruje myšlienky, názory, úvahy človeka pred smrťou. Kontrasty : smrť - život. Dej : Dráby zlapajú a uväznia Jánošíka. Jánošík vo väzení hodnotí svoj život, lúči sa s milo a s krajinou. Vo väzení trpí, smúti za slobodou, myslí na budúcnosť národa. Jánošík túži po sláve, slobode a voľnosti. Jánošíka idú popraviť. Ľud smúti za Jánošíkom, ale v jeho mysli je ako symbol slobody. Jánošík sa ožení s kráľovnou víl. Ľud si ho glorifikuje.
V 5. speve Jánošík smúti za svojou slobodou :

"Bols´Jánošík, voľný pán! Ale si už väzeň!"

"Volnosti, volnosti, mával som ťa dosti,
teraz ťa nemám ani za dve hrsti."

Protiklad, kde vyjadruje svoju blízku popravu:

"Zvonia na deň, mne na noc."

Karel Hynek Mácha, je predstaviteľom českej romantickej literatúry. Priťahovala ho história i súčasné európske dianie. Ako ochotník hrával v divadle. Zomrel veľmi mladý - 26 rokov. Písal poéziu lyrickú, epickú, prózu a pokúšal sa o drámu. Diela : Márinka, Cikáni, Křivoklát.
Máj - najvýznamnejšie dielo. Lyricko - epicko - reflexívna skladba. Zachytáva životný pocit človeka nepochopeného dobou - obžaloba spoločnosti. Dielo je zložené zo 4 spevov a 2 intermezzí. Epická osnova - tragický osud zbojníka Viléma. Zabije zvodcu svojej milej Jarmily, pričom netuší, že zvodcom bol jeho vlastný otec. Odsúdenca popravia a Jarmila sa zo zúfalstva utopí. Kontrast, ako základný estetický princíp, sa uplatňuje aj v ideovo - umeleckej rovine.

Kontrastom je prebúdzanie života -- čakanie na smrť.