Osobnosť Ľudovíta Štúra.

Ľudovít Štúr bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Narodil sa 29.10.1815 v Zay - Uhrovci. Jeho otec bol učiteľ. Štúr študoval na gymnáziu v Rábe, lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Roku 1835 sa aktívne zapojil do spolkovej činnosti. Stal sa predsedom Spoločnosti česko - slovenskej. Keď ju neskôr, v roku 1837 zakázali, Štúr preniesol jej činnosť na Katedru reči a literatúry československej, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča. Usiloval sa v slovenskom hnutí uplatňovať uniernené, legálne prostriedky a formy politickej práce. Svojou prácou sa stal vzorom pre svojich vrstovnikov, ktorí po ňom nesú pomenovanie štúrovci. Celý jeho život bol naplnený obetavou prácou pre ľud a národ. V roku 1843, Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom sa dohodli na kodifikácií spisovného jazyka Za základ si vzali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Bol pozbavený profesúry na lýceu a bol nútený odísť z Bratislavy. V tom istom roku sa stal organizátorom národného spolku Tatrín. V roku 1845 založil Slovenskie národnie noviny, prvé politické slovenské noviny. Ich hlavnou úlohou bol boj za zmenu feudalizmu. V roku 1847 bol poslancom za mesto Zvolen. Vystúpil na uhorskom sneme, kde hovoril o obhajobe slovenského národa, vystupoval proti feudálnym poriadkom, za sociálne aj národné práva ľudu. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848/49 žil až do svojej tragickej smrti 12.1.1856 v Modre pod neustálym policajným dozorom. Štúr je takisto známy ako básnik a jazykovedec.

Básnik - v poézii ho predčili jeho priatelia, ako napr. Samo Chalúpka. Prvé básne písal Štúr po česky ( napodobňoval J. Kollára, klasicizmus + prostredie ) - Dumy večerní. Knižne vyšla Štúrovi len jedna zbierka básní pod názvom Spevy a piesne. Štúr prispel v poézii pri prechode z klasicizmu ku romantizmu.

Jazykovedec - K dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny došlo medzi poprednými štúrovcami, Ľ. Štúr, J.M. Hurban, M.M. Hodža, roku 1843 u J.M. Hurbana v Hlbokom. V tom istom roku navštívili J. Hollého, ktorý ich rozhodnutie schválil. Za základ spisovnej reči si vybrali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro. Stredná slovenčina už v skorších obdobiach preberala úlohu celonárodného styku. Štúr zaviedol v novej slovenčine fonetický pravopis. Mladá generácia prijala spisovný jazyk oduševnene a pokladala ho za samozrejmosť.