Súčasná slovenská literatúra, problémy spoločenského života a ich
zobrazenie v dielach súčasných autorov.
Rozbor jedného prečítaného románu.

V próze po 1945 roku sa odrážali všetky protirečenia povojnového života. doznievala lyrizovaná próza, existenciálna próza, násilne sú umlčaní príslušníci Katolíckej moderny, doznieva nadrealizmus, vznikajú diela socialistického realizmu. V zmysle žánru inklinuje próza k spoločenskému románu. Spisovatelia zobrazujú tému SNP, napr. V. Mináč - Smrť chodí po horách. román je založený na osobnom zážitku autora. Zobrazil boj partizánov, zverstvá fašistov a život partizánov a civilov v koncentračných táboroch. V tomto období vyšiel rozsiahly román F. Hečku Červené víno. Rozvíja v ňom život na dedine od začiatku storočia až po 30. roky nášho storočia. S nástupom socializmu bola i v próze jednoznačne prijatá metóda socialistického režimu. Úlohou literatúry bolo plniť politické ciele. Tak vznikajú romány F. Hečku Drevená dedina (socializácia dediny), V. Mináča Včera a zajtra (prerod dediny).
Autori sa vracajú do nedávnej histórie (Slovenský štát, SNP, 2. sv. vojna). Dominik Tatarka sa vo Farskej republike pokúsil stvárniť atmosféru v Slovenskom štáte. Zjednodušené, schématické chápanie socialistického realizmu sa pokúsil prekonať Alfonz Bednár v románe Sklenný vrch. Je to tzv. román s tajomstvom, ktorý rozpráva o živote ženy, ktorá mala rada troch mužov. V románe je podstatná tematika SNP. Túto tematiku takisto spracoval v románe Hodiny a minúty. Epickou šírkou sa vyznačuje trilógia v. Mináča Generácia, kde sa od Slovenského štátu, cez SNP, až po február 1948 zobrazujú osudy jednotlivcov, predovšetkým príslušníkov inteligencie. Obdobie SNP takisto zobrazil aj Ladislav Mňačko v románe Smrť sa volá Engelchen. Rudolf Jašík debutovalsociálnym románom baladického charakteru Na brehu priezračnej rieky, v ktorom sa vracia do kysúc svojej mladosti. V druhom románe Námestie sv. Alžbety zobrazil pomery, ale najme lásku židovského dievčaťa a proletárskeho chlapca v malom slovenskom meste počas Slovenského štátu.
Zo svojich skúseností a faktov vychádza Dominik Tatarka v zbierke noviel Rozhovory bez konca a konfrontoval ich so súčasnosťou, s medziľudskými vzťahmi, s ľahostajnosťou a egoizmom. V 60.