Akoby pokračovaním tohto diela je román Agáty. Zobrazuje osudy obyvateľov počas oslobodenia a po ňom, vracia sa do minulosti a opäť až do 60. rokov. Návrat k dedinskej tematike predstavuje tvorba P. Jaroša a V. Šikulu. Peter Jaroš v románe Tisícročná včela zobrazil život dedinského človeka na troch generáciach rodiny Pichandovcov. Pokračovaním rozprávania o osudoch Pichandovcov je román Nemé ucho, hluché oko. Vincent Šikula v románe Majstri; Muškát; Vilma rozpráva o osudoch tesárskeho majstra Guldána, jeho troch synov a neveste Vilme. Idea románu je založená na tragickom vplyve vojny na jednotlivca.
Príbehy postáv psychicky labilných nájdeme v románoch Rudolfa Slobodu. O negatívnych stránkach života uvažuje ján Johanides. Poukazuje na vážne ekologické problémy v novele Nepriznané vrany i na karierizmus, egoizmus a honbu za majetkom v knuhe Balada o vkladnej knižke. Źivotné krízy mladých ľudí odhaľuje Dušan Mitana. Jeho hrdinovia sú ľudia, ktorí nevedia nájsť miesto v živote alebo sa dostávajú do ťažkostí pri riešení problémov doma i na pracovisku. Typické je preňho prelínanie reálnosti s fantáziou, tajomnosť a v závre náznak možnej tragédie. Detstvo, vzťahy medzi dospelými a deťmi a vnútorný svet mladého človeka zobrazil Dušan Dušek v zbierkach próz Strecha domu; Oči a zrak; Poloha pri srdci. O vzťahu medzi dospelými a deťmi hovorí v zbierke Kalendár.
Próza po roku 1945 je pestrá nielen obsahovo, ale aj žánrovo. Okrem spomínaných diel a autorov rozvíja sa aj literatúra faktu (V. Zamarovský), žáner historickej prózy (M. Ferko), ale aj vedecko fantastický žáner (J. Tallo).