Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe

Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu
v slovenskej dramatickej tvorbe :
J. Chalupka, J. Palárik - Beskydov, J. G. Tajovský.

J. Chalupka bol jedným z najúspešnejších dramatikov slovenského romantizmu. Pôsobil ako farár. Počas svojho pôsobenia v Brezne dobre spoznal malomestský život, spiatočníctvo jeho cechových majstrov, odnárodňovanie a pod. Tu nachádzal aj námety do svojich hier, v ktorých sa mu podarilo vykresliť nevyhnutný zánik feudalizmu. Do dramatickej tvorby uviedol pojem " Kocúrkovo ", ktorým dnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomestskými náhľadmi. Jeho najúspešnejšou hrou je Kocúrkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali. Predstavil v nej typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac, ako v skutočnosti znamenajú. Stretnutie hlavných postáv hry zemana - cirkevného inšpektora Pána z Chudobíc, čižmárskeho majstra Tesnošila s ich rodinnými príslušníkmi a učiteľa Slobodu, je odrazom dvoch protichodných svetov. Ako protiklad tejto spoločenskej triedy v duchu obrodeneckej ideológie vykreslil typ národne uvedomelého inteligenta učiteľa Slobodu. Chalupka svoje postavy i prostredie, v ktorom žili, zobrazoval tak, aby nebolo pochybností, čo je mravné a čo nemravné, čo je pokrytecké a čo reakčné, čo má budúcnosť a čo musí zaniknúť. Postavy charakterizuje predovšetkým pomenúvaním, ktoré je v súlade s ich spoločenským postavením, ale súčasne aj ich mravným hodnotením. Kritický charakter hry si vyžiadal také umelecké prostriedky, ako satiru, iróniu, ale aj humor. Postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdre, ukázať, čo vedia, a ukazujú, že aj to málo, čo vedia, je chybné. Po úspešnej inscenácií tejto hry autor spracoval kocúrkovskú tematiku aj v ďalších hrách : Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina. Tieto hry už nemajú pôvodnú sviežosť a sú akýmsi odvodením z prvej hry. Nové momenty do kocúrkovskej tematiky vniesla jeho prozaická práca Bendeguz. Tento satirický román je odrazom prehlbovania úpadku feudalizmu.
Účinnosť Chalupkovho diela sa neobmedzila len na dobu svojho vzniku, keď sa ním podnecovalo národné povedomie a pranierovali rozličné mravné a spoločenské neduhy ( šovinizmus, povýšenosť, odnárodňovanie ). Základné myšlienky jeho hier vzrušujú dodnes, a preto sú často v programoch našich popredných divadelných scén. Hry pôvodne napísal po česky a len neskôr ich poslovenčil.

Ján Palárik - Beskydov patril popri Chalupkovi k najvýznamnejším slovenským dramatickým spisovateľom 19.

storočia. Redigoval časopis Cyril a Metod. Kritizoval v ňom cirkev. Za to bol na jeden rok uväznený v kláštore. Myšlienka prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu a rozvoj utvára aj ideovú osnovu jeho troch veselohier : Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Demokratizmus Palárika vidíme ako prejav lásky, úcty k drobnému ľudu, ktorý si vážil. Opovrhoval národnou zradou a odrodilstvom. Všetky jeho hry vlastne vychádzajú z toho, že dobre poznal život ľudu.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je najobľúbenejšou a zároveň aj najčastejšie hrávanou hrou. Na spracovanie námetu použil predlohu poľskej veselohry Obžinky. V nej vyjadril svoje myšlienky na súčasný spoločenský život i na súžitie slovenského a maďarského národa v Uhorsku. Vyslovuje ich učiteľ Orieška v rozhovore s barónom Kostrovickým : " .. aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny Uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety - bez ktorej blaho vlasti ani myslieť nedá - jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo .. "
Hra Inkognito mala pôvodný názov Slovenský kosec. Bola to štvordejstvová veselohra. Téma : malé mesto za bachovho absolutizmu je ďalšie slovenské Kocúrkovo. V hre použil ľudové spevy. Zosmiešňuje zároveň falošné "Uhorské" vlastenectvo, hlúposť, pretvárku, pomýlenú výchovu mládeže a zápecníctvo. Drotár - Palárik použil v hre námet francúzskej veselohry Hľadá sa vychovávateľ. Touto hrou začalo svoju činnosť nové divadlo v Zahrebe. Hlavné myšlienky tejto hry sú : mravný základ je v ľude a celý dej poslúžil výchovne. Hlavná postava = drotár Bubenčík, prichádza do Pešti, kde sa stretáva u továrnika Rozumného so svojím strateným bratom. Bubenčíkov stratený brat vystupuje pod menom Doboši a používa aj iné mená, lebo sa skrýva pred políciou. Drotár si svojími rozumnými myšlienkami získal sympatie Rozumného, aj lásku jeho netere. Palárik zdôrazňuje myšlienku národného pochopenia a rovnoprávnosti ľudí. Rozhoduje čestné konanie.

Jozef Gregor - Tajovský pochádzal z dedinky na strednom Slovensku. Vyrastal u svojho starého otca, ktorého neskôr opisoval vo svojich dielach. Tajovský písal často o dedine, ľude, ktorý žil na dedine, kritizoval vzťah bohatých dedinčanov s chudobnými dedinčanmi. Túto tému majú tieto jeho diela : Besednice; Ženský zákon; Statky - zmätky; Mamka Pôstková; Mišo.
Ženský zákon.

V tejto hre ukázal Tajovský divákovi, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. Humor preniká cez všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gestá postáv. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v skapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie. Konflikt hry je motivovaný sociálne, ale závažnú mieru na jeho rozvedení majú rodinné záujmy a rozdielne charakterové vlastnosti postáv.
Statky - zmätky. V tejto hre ukázal, ako majetok opantal celé myslenie i konanie starého skupáňa Palčíka a jeho ženy. Honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách i zmätok v dušiach. Bohatí bezdetní Palčikovci špekuľujú so svojím majetkom. Vzali do rodiny synovca Ďura Lavku aj s jeho ženou Zuzkou. V rodine pracovali ako sluhovia, ale starý Palčik na nich nechcel majetok prepísať. Ďuro okrem toho, že bol pracovitý, bol hrubý človek, násilnícka povaha. Zuzka preto odchádza k svojej rodine potupená a Ďuro si prináša do rodiny Betu, peknú, ale vyzývačnú a jazyčnú ženu. V rodine sú neustále hádky kvôli majetku. Konflikt vyústí až do tragédie. Pálčik v hádke vystrelí na Ďura. Zmierenie na konci je len formálne, hoci mravné zásady v hre víťazia. Predsa následky zla a nešťastia sa nedajú napraviť.
Nový život -opätovný návrat témy rozpor na dedine a zhŕňanie majetku, ktoré prináša len nešťastie.