V prvej polovici dvadsiatich rokov usilovali sa u nás niektorí autori tesnom kontakte s českou proletárskou literatúrou Devětsilu zapojiť svoju tvorbu do revolučného procesu. Písali do Proletárskej nedele, Mladého Slovenska a DAVu. Tu sa davisti pokúsili o formuláciu koncepcie socialistickej litaratúry.

Laco Novomeský
Narodil sa v Budapešti. Po prevrate sa presťahoval do Senice. Učil v Bratislave, potom bol redaktorom Pravdy v Ostrave a neskôr Rudého Práva v Prahe až do rozbitia Republiky. Vyvíjal ilegálnu činnosť v čase klérofašistického štátu. Aj napriek tomu že ho väznili komunisti, veril v ideu socializmu. Zomrel v Bratislave. Jeho debut bol Nedeľa. Tu sa ozýval ako lásnik silného sociálneho cítenia.
Zbierka Romboid bola poznačená poetizmom, jeho námetovými výrazovými prostriedkami. Básnik tu hľadá spojenie so staršou slov. poéziou, preto Romboid pripísal zaviatej pamiatke Janka Kráľa.
Tento tón je ešte zosilnený v zbierke Otvorené okná, kde básnik nachádza širšie možnosti ľudovej piesne. Názov, ako aj iné názvy, má u Novomeského symbolický charakter. Otváranie okien do Európy bolo programom celej poprevratovej generácie. V zbierke Svätý za dedinou sa vyrovnáva s nepriazňou doby a s vlastnou poéziou. Básne majú príležitostný charakter a viedol v nich prudkú polemiku proti slovenskej malosti a to nie len v poézii, ale v celej oblati duchovného života.
Začiatkom vojny vydal vo väzení zbierku Pašovanou ceruzkou, ktorá je dokladom, že básnik i v tomto temnom čase bolesti, no aj v čase vzdoru, vedel povedať oslobodzujúce slovo.
V druhej fáze Novomeského tvorby vznikla poéma Vila Tereza, ktorá má podtitul “v ktorýsi 6.november v rokoch dvadsiatych”. V budove tohto mena mala sídlo za 1.republiky prvá sovietska diplomatická misia. Poéma je nielen básnickou oslavou VOSR, ale aj obrazom autorovej bohatej životnej skúsenosti a myšlienkového sveta.
Poéma Do mesta 30 min je osobnou spoveďou človeka svojej doby a jeho mladosti, až po druhý návrat do života.
K týmto poémam sa pripájajú básne zbierky Stamodiaľ a iné, v ktorej sa po trpkých skúsenostiach zamýšla nad zmyslom života.
Bol vynikajúcim publicistom.

Maxim Gorkij
Vlastným menom Alexej Maximovič Peškov, vstúpil do literatúry v 9O.rokoch poviedkami zo života tulákov, trestancov, vydedencov, žobrákov, ktorí často aj nespravedlivo trpeli, žili v biede, ale boli bohatí dobrotou srdca, porozumením. Gorkij poznal ich trpké osudy z vlastnej skúsenosti.