referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Filoména
Piatok, 27. decembra 2024
Slovenská a česká romantická literatúra
Dátum pridania: 25.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Janci
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 601
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
SLOVENSKÁ A ČESKÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA

Obdobie od 30. rokov 19. storočia až 50-60 roky – Štúrovci

Spoločenské podmienky – slovensko bolo zaostalá krajina, trpela útlakmi zo strany Rak-Uh.
1. Národnostným
2. Ekonomickým

V 30.rokoch sa začína rozvíjať nová mladá skupina Štúrovci

1829 – založená spoločnosť Česko – Slovanská (Karol Štúr, Samo Chalúpka), spočiatku to bola mladá skupina.
1835 – príchod Ľ. Štúra do tejto skupiny, od vtedy sa vytýčili politické ciele a celkový charakter skupiny sa celkom zmenil
1836 – vychádzka na hrad Devín, kde prijali slovenské mená
1837 – spoločnosť bola zakázaná Maďarskými úradmi, činnosť ďalej rozvíjali na katedre reči a literatúry Česko – Slovanskej. Na čele stál prof. Palkovič, jeho zástupca bol Ľ. Štúr.
1843 – Ľ.Š. bol zosadený z katedry, bola uzákonená spisovná slovenčina (Štúr, Hurban, Hodža; v Hlbokom na fare). Bolo to pôvodne turčianske nárečie. Potom odišiel za Hollým, ktorý im ju odsúhlasil. (Bernolákovština už nemala opodstatnenie). Po zosadení bol odoslaný do Levoče. Janko Kráľ napísal k tomuto ako protest Duma Bratislavská (1. báseň v Štúrovskej slovenčine; 1. kniha čo bola napísaná v Štúrovskej slovenčine bol II. ročník almanachu Nitra)
1845 – založený spolok Tatrín hlavnou úlohou bolo šírenie novej spisovnej slovenčiny, zavádzať ju do života. Proti tejto slovenčine vystúpil J. Kollár, ktorý bol zástancom slovakizovanej češtiny.

Znaky romantickej literatúry u nás
- spisovatelia bojovali za premenu spoločnosti
- láska k vlasti
- slovanský humanizmus
- využívanie ľudovej slovesnosti
- hl. lit. druhom sa stala lyrika – vznik nových útvarov (napr. duma – forma, typ prostestujúcej básne.
- dráma bola málo rozvinutá (neexistencia divadiel, hercov, umelcov)
- epika obsahovala lyrické prvky
- próza – časté historické námety
- naša romantická literatúra nadväzovala na západoeurópske a slovanské literatúry, ale odmietala individualizmus a titanizmus

ĽUDOVÍT ŠTÚR

Nar. v Uhrovci (Dubček). Otec bol učiteľ. Študoval na gymnáziu v Rábe neskúr na Lýceu v Bratislave, tu sa stal členom spoločnosti Česko – Slovanskej a neskôr jej vedúcou osobnosťou. Neskôr študoval v Halle v Nemecku kde si prehĺbil nielen vedomosti, ale aj svoje vlastenecké cítenie. Pôsobil ako zástupca katedry – Palkovič. Prednášal prevažne literatúru – najmä sa venoval vedeckým črtám básnictva. V roku 1843 sa stáva kodifikátorom spisovnej slovenčiny, začiatkom roku 1845 začína vydávať Slovenskie národnie noviny s prílohou Orol Tatranský.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.