Slovenská próza medzi svet. vojnami

- obdobie po vojne – dezilúzia, strata nádejí, no na našom území vznik ČSR ( 1918 ) nádej v lepšiu budúcnosť po minulosti spätej s Uhorskou monarchiou; demokratické politické ovzdušie
- priaznivý kultúrno-spoločenský rozvoj na Slovensku – rozvoj školstva, vzrast úrovne časopisov, vznik vedeckých a osvetových inštitúcií
- 1919 v Martine obnovená Matica Slovenská, vznik Univerzity Komenského, Slovenského národného divadla v Bratislave ( 1919 ), Východoslovenského národného divadla v Košiciach ( 1924 – 1930 ) a Slovenského ľudového divadla v Nitre ( 1941 )
- slovenská literatúra sa vyvíjala v úzkom susedstve z českou, podnety však začala čerpať zo svetovej literatúry- autori začali experimentovať, používajú nové výrazové prostriedky a témy
- od 30. rokov dochádza k zmene a začína nadobúdať vlastný charakter ( presadzovanie autonomistického hnutia ) a opäť nachádzame niektorých autorov, ktorí píšu národne orientovanú literatúru ( niektoré diela až nacionalistické )
- rozvoj všetkých literárnych druhov a žánrov, formujú sa rôzne literárne skupiny ( DAV: Daniel Okály, Andrej Siracký, Vladimír Clementis )
- pluralita názorov a tém ( každý autor spracováva tému iným spôsobom )
- témy: vojnové zážitky, spomienky na mladosť a detstvo, historické neobjasnené udalosti, povojnová sociálna skutočnosť v spoločnosti, súveké témy

Boli 4 generačné skupiny:

1, - tvorba sa vrcholí pred prevratom a v medzivojnovom období doznieva
-tu patria autori 2. vlny realizmu: Kukučín, Timrava, Tajovský, Šoltesová....
2, - písali pred r. 1918, ale ťažisko ich tvorby je v medzivojnovom období- je to most medzi 1. a 3. skupinou
-Peter Jesenský,Ladislav Nádaši Jégé, Hana Gregorová
3, - Stratená generácia- tvorili v období vojny
-mali sklony experimentovať- umelecká rôznorodosť
-Milan Rázus, Ján Hrušovský, J.C. Hrónsky, Alexej
4, - mladá nastupujúca generácia
-Milo Urban, Gejza Vámoš, Ivan Horváth, Peter Jelemnický...

Nadväzovali na realizmus 3 spôsobmi:
-rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi 3. vlny slov. lit. realizmu- nadväzovanie da 2. vlnu slovenského lit. realizmu- L.N. Jége, H. Gregorová
-socialistický realizmus- programové zameranie ľavicovo orientovaných davistov- spisovatelia združený okolo časopisu DAV
-tzv. socialno-psychologický realizmus- prienik do vnútra človeka

SOCIALISTICKÝ REALIZMUS:
-hrdina v procese premeny z neuvedomeného na uvedomeného, no hlavný hrdina nebýva komunista
- pravdivé a historicky konkrétne zobrazovanie skutočnosti v jej revolučnom vývine
-slabý dôraz na estetiku- silný dôraz na formu
- potláčajú subjektívne problémy, straníckosť, ľudovosť a pravdivosť, jednoduchý jazyk, realistické zobrazenie
- ideológia komunistickej strany
-Peter Jilemnický –Kompas o nás, Pole neorané, Víťazný pád
Fraňo Kráľ- Cesta zarúbaná

SOCIALNO-PSYCHOLOGICKÝ REALIZMUS:
-snaha o prekonanie tradičnej predprevratovej prózy a písanie moderne, pridržiavajú sa tradičných postupov, snažia sa o nové experimentálne tendencie
-zobrazujú sociálnu tematiku ( chudobný ľud ), zobrazovanie obyčajných ľudí, autora zaujíma psychiku postáv ( do hĺbky )- pohľad do vnútra človeka, dedinské prostredie
-predstavitelia: Jozef Cíger Hronský –Chlieb, Sokoliar Tomáš, Jozef Mak ( dedinské prostredie )
Milo Urban – vplyv Kukučína, Vajanského a Dostojevského- Výkriky bez ozveny, Živý bič

MILO URBAN

- najvýznamnejšia postava slovenskej prózy medzi dvoma vojnami
- predstaviteľ socialno- psychologického realizmu
Narodil sa v Rapčiciach na Morave. Pôsobila ako šéfredaktor v denníku Gardista. Po vypuknutí SNP emigroval do Rakúska, Talianska a dostal sa do Ameriky. Istý čas žil v chorvátskom Grobe. Od 1974 žil v Bratislave, kde aj zomrel. Bol národne orientovaným spisovateľom.
Písal poviedky, romány, novely
TVORBA: román Živý bič, novela Za vyšným mlynom, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, zbierka noviel Z tichého frontu, román Zhasnuté svetlá

- román ŽIVÝ BIČ - protivojnový, unamistický román (una anima = jedna duša)
- považuje sa za najlepšie dielo slovenskej literatúry medzivojnového obdobia
- dej sa odohráva na Orave v obci Ráztoky počas 1. sv. vojny - je tu zachytená cez osobnú
tragédiu postáv
- je to román s témou 1. svetovej vojny. Zobrazuje dopad vojny a vykorisťovania na ľudí a dedinu. Kritizuje pasivitu ľudu a utláčanie od pánov. Zobrazuje zbytočnosť a nezmyselnosť vojny.
- hlavným autorovým zámerom bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo vojne, keď sa trhali tradičné vzťahy
skladá sa z 2 častí: - 1. časť: Stratené ruky
- symbolistický motív sa vinie celou touto časťou
- motívy: ruky prosiace, žalujúce, bezmocné, trestajúce, hroziace
- 2. časť: Adam Hlavaj
POSTAVY:
Ondrej Koreň - symbol vojny
-vracia sa z vojny domov avšak o vojne nemôže podať svedectvo, pretože vo vojne prišiel o jazyk, ruku a na tvári má jazvu ako po údere bičom
-hoci je mrzák, pomáha všetkým v dedine, hlavne Eve Hlavajovej

Štefina Ilčíčka - vdova, je živým svedomím dediny, pomáha celej dedine
-pochopila, že vojna je hrozné zlo
-v prvých fázach aktívna postava, ku koncu je pasívna
-veľmi sa trápi, keď jej syn, Štefan má odísť na front, napriek tomu vyhovorí Štefanovi plánovaný útek do Poľska- nechce aby ho označili za zbeha
- Ilčíčka upadala do čoraz väčšej depresie a žiada vojakov, ktorí sa vracajú domov z frontu, aby jej vrátili syna
-napokon zomiera pod bodákom

Štefan Ilčík - dostáva sa do čaty čatára Rónu, ktorý rád šikanuje vojakov -Štefanovi sa toto nepáči, dostal sa s ním do
konfliktu a zabil ho zákopovou lopatkou
-Štefan je postavený pred súd a popravia ho zastrelením
-jeho odpor voči vojne bol individuálny
-jeho obeť bola zbytočná

Eva Hlavajová - veľmi pekná žena
-notár Okolický na nej išiel oči nechať
-svojho manžela nadovšetko ľúby a je preň ochotná urobiť čokoľvek
-po odchode manžela na vojnu sa rozhodla, že zájde za notárom Okolickým, aby Adama vyreklamoval z vojny
-Okolický však využil situáciu a Evu zneužil- Eva s ním čaká dieťa
-celá dedina ju odsúdila- Eva upadá do depresií
-vidno dopad vojny na psychiku človeka
-napokon ukončí svoj život v potoku

Adam Hlavaj - bol vždy prchký, na vojnu odišiel ako mocný, urastený chlap a vrátil sa po rokoch väzenia
-bol na ruskom fronte, odkiaľ dezertoval- pochopil, že vojna je obrovské zlo
-túži po odplate- chce Evu očisti5, aby očistil syna Adama
-Jano Kúrňava mu prezradí, že Evu zneužil Okolický
-Notár pri stretnutí s ním omdlie- a tak Adam rezignuje na pomste
-prináša do dediny nové myšlienky a začne ľuďom otvárať oči
- organizuje útok na žandárov a vojakov a ľud začne plieniť, ničiť a rabovať
- vidí slabosť ľudu v alkohole a preto podpaľuje krčmu ako symbol utrpenia slovenského ľudu

Notár Okolický- pochádza zo zemianskeho rodu
-veľmi lenivý, zarábal na nešťastí druhých
-v dedine predstavuje štátnu moc, ženy z dediny ho berú, .e on je zodpovedný za smrť ich synov a mužov
-keď sa ľudia dozvedia tajomstvo o zneužití Evy, naženú ho do potoka, kde Eva zomrela a spôsobia mu smrť

Ľudia v Ráztokách nechápu, čo znamená slovo vojna. Až keď Ondrej Koreň prichádza z vojny. O pár dní odchádzajú mladí z dediny na odvod. Na vojnu musí ísť bojovať i Štefan Ilčík , ten však chystá vzburu. Matka ho presvedčí a tak je odvedený spolu s ostatnými. Na vojne to nevyzerá o nič lepšie. A tak jedného dňa, posilnený nenávisťou, vzpiera sa Štefan vrchnosti. Zabíja. Je odsúdený, i ho popravia. Eva Hlavajová prosí notára Okolického, aby vyreklamoval jej manžela. Notár však Evu zneuctí a ona otehotnie. Celá dedina sa dozvedá o dieťati, nik však nevie, kto je jeho otcom. Eva mlčí. Notár jej sľúbil, že ak sa jeho meno utají, že jej manžela pošlú späť. Keď sa narodí dieťa, nemá preň krstného otca ani mať dokonca ju aj kaplán Létay odmieta. Navyše od manžela už niekoľko týždňov nedostala list a tak si myslí, že zomrel. Večer sa išla sama prejsť a ako išla k vode zdalo sa jej, že ju lavičku cez potok volá. Urobila krok k vode ale v tom zem pod ňou sa uviezla a Eva cítila, že letí dolu.V druhej časti, Adam Hlavaj prichádza do dediny. Ušiel z vojny, pretože už viac nedokáže zabíjať pre vlasť. V dome však nenájde nikoho, a tak sa dozvie, že jeho žena je mŕtva a že mala nemanželské dieťa. Nahnevá sa a chce zabiť muža čo jej to urobil. Notár Okolický sa dozvedá o Adamovi a vyhlási naňho zatykač. Ľudia mu však pomáhajú, on sa ukrýva v horách. Pri jednej návšteve syna, ho zbadá Jano Kúrňava a zatknú ho. Ten pochopí, že peniaze, ktoré mu notár ponúkol sú menej hodné ako spriaznenosť dedinčanov. Pomôže teda Adamovi utiecť, pričom mu prezradí, že Okolický zneuctil jeho ženu. Odchádza za notárom, ktorého zo strachu pred ním trafí šľak a ochorie. V dedine vypukne červienka a zomiera i nemanželské dieťa a notár Okolický si začína uvedomovať, že jeho život nemá zmysel. V Ráztokách sa ihneď rozchýrilo, kto bol otcom dieťaťa. Vyvolalo to vlnu pohoršenia. Vojna sa skončila. Všetci sú šťastní, až na Ilčíčku. Začína rozsievať myšlienku, že sa dá postaviť proti vrchnosti. Ľud si uvedomuje v akom otroctve a neslobode žije. A chce sa pomstiť. Vedení Adamom, porážajú žandárov i notára Okolického. Vezmú ho na miesto, kde zomrela Eva, posadia ho do rieky, podoprú a nechajú premýšľať nad tým, čo zlého v svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na radu krčmár. Ľud mu nevie zabudnúť, ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu, zatiaľ čo oni hladovali. Roznesú celý dom a Adam ho podpáli. Dosiahol to, po čom celý život túžil, slobodu!

JÁN HRUŠOVSKÝ

Pochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Matka bola dcérou štúrovského básnika Viliama Paulinyho- Tótha. Pracoval ako finančný úradník, neskôr pracoval v redakciách novín a časopisov ( napr. Sloboda, Sl. Denník, Nár. noviny). Zúčastnil sa 1. svet. vojny- taliansky front.
TVORBA: román Muž s protézou, zbierka noviel Pomiliová madona

- román MUŽ S PROTÉZOU
-autor čerpá námet zo zázemia rakúsko-talianskeho frontu
-dielo štylizoval ako denník poručíka Seeborna
-hl. hrdinom je poručík Max Seeborn- poznačený vojnou si dá vyoperovať srdce a nahradí ho protézou- obrní sa voči citom, láske, stáva sa bezcitným a cinickým človekom. Hovorí, že je mu tak lepšie.
-autor popisuje Seeborna ako osobnosť „nepredvídateľných nálad“
-V čase, keď Hrušovský písal toto dielo, bola transplantácia srdca holou utópiou. Kovová protéza teda vychádza len z autorovej fantázie
-symbolika srdca- ako stredu tela i ducha, stelesnenia lásky a života. Orgánu, ktorý robí človeka človekom a zosobňuje ľudskosť. A práve táto ľudskosť a láska poručíkovi Seebornovi chýba. Nahradil ho ťažký a chladný kus kovu, ktorý dovoľuje naplno prejaviť poručíkovu krutosť a bezcitnosť. Seeborn si to uvedomuje a napriek tomu je sám so sebou spokojný, niekedy ho premáha až absurdná radosť z utrpenia, na ktorú si vždy nájde výhovorku - protézu. Tá ospravedlňuje jeho myslenie i činy pred sebou samým.

DEJ: Dej sa odohráva v Salzburgu počas I. svet. vojny, ktorá sa však obyvateľov mesta týka len okrajovo. Jej hrôzy pripomína len miestna vojenská posádka, ktorej členom je aj Max Seeborn- v tomto človeku skrsne myšlienka zviesť panensky čistú Mínu, úprimné dievča z váženej rodiny. Bez citu a s podobou šialenca pripravuje svoj plán, v ktorom sa mu podarí dospieť k odvrhnutiu Míny, ktorá je presvedčená o jeho láske. Zápisky končia triumfálnou smrťou Míny, ktorá dostala srdcovú porážku, a taktiež jej snúbenca, advokáta Shrodera, i samotného Seeborna, o ktorého smrti však vieme od začiatku.