Proletárska poézia

Vznik: 1918-1920 – bezprostredne po prvej svetovej vojne
Okolnosti: celoeurópske šírenie revolučnej vlny vyvolanej udalosťami v Rusku a povojnovou radikalizáciou spoločnosti
Znaky: optimizmus; jasný, zrozumiteľný, názorný jazyk; revolučnosť; oslava robotníckej triedy, záujem o život
robotníkov; poézia sa má stať bežnou, kolektívnou súčasťou života, určenou k hlasnému prednesu; boj za
sociálnu spravodlivosť

Socializmus ako riešenie zlej situácie vidia aj niektorí spisovatelia a umelci, ktorí vyjadrujú spolupatričnosť robotníkom (proletariátu) a chcú spolu s nimi pripravovať cestu k nastoleniu spravodlivejšieho spoločenského systému. Vo svojich dielach hovoria už nielen za seba, ale aj za revolučné masy. Publikačné možnosti im poskytujú časopisy a noviny Var, Kmen, Rudé právo, Červen a slovenský DAV. Z významového hľadiska sú autori pod vplyvom francúzskej poézie sociálneho ladenia a ruskej básnickej tvorby revolučného pátosu (V. Majakovskij), no korene proletárskej poézie treba hľadať aj v domácich tradíciách básnickej tvorby z 19. storočia (Mácha, Neruda, Sládek).
Stanislav Kostka Neumann napísal Rudé zpěvy a žiadal od umenia dôsledný rozchod s meštianskou ideológiou a kultúrou. Josef Hora chcel, aby nové umenie vyjadrilo celého človeka a smerovalo k ideálu harmonicky rozvíjanej ľudskej osobnosti. Pre Jiřího Wolkera bolo proletárske umenie “predvojom” budúcej socialistickej kultúry. Do prúdu proletárskej poézie však prispeli aj ďalší autori, ako napríklad J. Hořejší, K. Biebl a J. Seifert. V Čechách sa revolučne naladení mladí umelci stretávali v spolku Devětsil, na Slovensku sa združovali okolo časopisu DAV. Proletárska poézia však mala svojich prívržencov aj inde - v Poľsku ním bol napríklad Wladyslaw Broniewski, v Maďarsku Attila József, v Bulharsku Christo Smirnenski a expresionista Georgi Milev. V Rusku si proletársku literatúru dali do znaku organizácie Proletkult (proletarskaja kultura) a RAPP (Ruská asociácia proletárskych spisovateľov), ku ktorým patril napríklad Alexandr Alexandrovič Fadějev, ktorý sa neskôr preslávil epopejou o boji komsomolcov proti nacistickým votrelcom Mladá garda.