Zobrazenie človeka v slovenskej dramatickej tvorbe po roku 1945
Dráma po r. 1945 nadväzovala na realistické tradície v dráme. Dramatici sa sústredili na situácie, keď sa hrdina musí rozhodnúť medzi povinnosťou a túžbou, dobrom a zlom, násilím a humanizmom.
Štefan Králik (1909 – 1983)
- začínal hrou Mozoľovci, v ktorej siahol po látke zo života ľudu na dedine a konflikt osnoval na majetkových vzťahoch. Táto hra, ako aj ďalšia – Mozoľovci – pripomína hry Tajovského. Králik bol občianskym povolaním lekár, lekárske povolanie mu pomohlo preniknúť do ľudskej existencie, duševnej podstaty človeka. Prejavilo sa to v hre Posledná prekážka. V nej doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa objaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť a zachrániť ho môže len chirurg Lorenc. Ten stojí pre dilemou, operovať ho a stratiť Helenu, alebo podriadiť sa osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár, i keď jeho utrpenie vzrastie. Lorencova žena, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len z vypočítavosti, nakoniec od neho odchádza. Celý príbeh sa odohráva počas necelých troch hodín a za tento čas zvíťazil u lekára etický princíp. Je to hra o človeku a zmysle človeka.
Hra bez lásky – zobrazuje príbeh z vidieka, v ktorom autor odsudzuje predsudky (nepochovať samovraha, hoci sa neskôr ukáže, že išlo o prirodzenú smrť).
Hra o slobode – rozoberá vzťah medzi vierou a skepsou.
V tragédii Svätá Barbora sa vracia do roku 1914. Dejiskom hry je Handlová. Vychádzal v nej zo skutočnej udalosti – bol ňou katastrofa v handlovských baniach, pri ktorej zahynulo 17 baníkov. Autor sa sústreďuje okrem tejto udalosti aj na vykreslenie životných osudov jednotlivých postáv.
V tragikomédiách Vojenský kabát Jura Jánošíka a Rebel je konflikt založený na rozpore medzi pánmi a chudobou.
Exotický charakter má tragédia Margaret zo zámku. Je to príbeh talianskej herečky Margheity, dcéry chudobného rybára, ktorá sa z lásky vydala za syna amerického miliardára. Keď lode jej svokra znečistia naftovým odpadom jej rodné pobrežie, postaví sa na čelo protestujúcich talianskych rybárov proti svojmu svokrovi. Svokor jej berie dieťa, najíma vraha, ktorý Margheritu zastrelí. Margheritini priatelia potom výbuchom zničia jachtu, na ktorej bol jej svokor s dieťaťom i Margheritiným manželom.
Autobiografické črty prináša hra Krásna neznáma, ktorej dej sa odohráva v SNP.
Ivan Bukovčan
V historickej komédii Diablova nevesta vykresľuje príbeh odsúdenia a upálenia poslednej bosorky v Trnave, no autor ňou reagoval na súčasnosť, na dôsledky kultu osobnosti.
Otázky vzťahu jednotlivca a spoločnosti, morálnej zodpovednosti riešia hry Pštrosí večierok a Kým kohút nezaspieva. V prvej hre zobrazuje stretnutie maturantov po 25 rokoch. Na stretnutí si konfrontujú plány a ambície v mladosti so skutočnosťou. Skúšobným kameňom sa stal ich vzťah k triednemu profesorovi, ktorý sa dostal v 50. rokoch do nepríjemnej situácie a bol zatknutý. Niektorí – zo strachu alebo z podlosti – ho zaprú, nedokážu mu pomôcť. Správajú sa podľa hesla – „čo ťa nepáli, nehas.“ Zrádzajú tak všeobecne platné ideály v vzťahu človeka k človeku.
V druhej hre sa vracia do čias 2. sv. vojny. Príbeh sa odohráva istej novembrovej noci v slovenskom mestečku po potlačení SNP. Nemci zatvorili do pivnice 10 rukojemníkom za zabitie nemeckého vojaka a jeden z nich má pre záchranu ostatných dobrovoľne umrieť. Jeden z nich sa nakoniec obetuje, aby ostatným zachránil život. Hra Zažeň vlka sa odohráva v rokoch kultu osobnosti.
V 60. rokoch vznikli hry Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica a Sneh nad Limbou.
Peter Karvaš
- v hre Polnočná omša spracoval tematiku SNP. Dej sa odohráva v období medzi potlačením povstania do hôr a oslobodením. Hlavnou postavou je ranený partizán, pričom autor poukazuje na rozdielnosť myslenia a správania sa jeho a meštiackej rodiny partizána, ktorá stojí na strane režimu.
Otázky kultu osobnosti nastolia v hre Antigona a tí druhí. Dej sa odohráva v nemeckom koncentračnom tábore a so Sofoklovou tragédiou má spoločné porušenie príkazu (tu pochovanie väzňa) a príbuzne znejúce mená.
So zneužitím moci, ohrozovaním ľudskej slobody sa stretneme v hre Veľká parochňa. Vo forme grotesky tu rozvíja podobenstvo o súperení holohlavých s vlasatými, čiže myšlienku nerovnosti ľudí.
Aktuálnu súčasnosť so všetkými jej neduhmi zobrazil v hre Absolútny zákaz. Preto aj bol násilne umlčaný.
Ján Solovič
- sa presadil trilógiu Meridián, Strieborný jaguár, Zlatý dážď. V prvej hre je ústrednou postavou rušňovodič Benedik, čestný a úplne bezúhonný človek. Veľmi zásadový aj k svojim dvom synom. V závere hry, keď ho rodina najviac potrebuje, zomiera. V druhej časti je stredobodom pozornosti starší syn Iľja, záporný typ, ľahostajný, karierista a malomeštiak. Mladší syn Miki je vykreslený zasa ako úplne kladná postava, pokračovateľom otcových ideí. Je hlavnou postavou tretej časti. Miki vystupuje ako uvedomelý funkcionár mestečka a dostáva sa do konfliktu s miestnou fabrikou, ktorá znečisťuje životné prostredie.
Stanislav Štepka
Jeho zásluhou vzniklo začiatkom 60. rokov v dedine Radošina Radošinské naivné divadlo (RND). Pôvodným povolaním bol učiteľ a redaktor Učiteľských novín. V roku 1963 mala premiéru hra Zver sa píše s veľkým z. Ďalšie hry: Jááánošííík, Človečina, Alžbeta Hrozná alebo Krw story, Kúpeľná sezóna, Pavilón B. Niektoré z hier dosiahli viac než 100 repríz. Mladí Radošinčania boli očarení pražským Smaforom a tvorbou Šlitra a Suchého, ktorý dokázali inscenovať scénky na aktuálne a historické témy a premiešať ich s piesňami. RND však nie je plagiátorom Semaforu, ide svojou vlastnou cestou. Ide o humorné ľudové divadlo, ktoré zobrazuje človeka našich čias, ktorý sa častokrát vyskytne z rozporuplnej situácii a my vidíme jeho slabé miesta. RND zobrazuje aj historické postavy ako jednoduchých a obyčajných ľudí. Popri humore tu nachádza občas aj tón nostalgie a smútku z mnohých ľudských vecností.
Členmi súboru RND boli napr.: Katarína Kolníková, Milan Markovič – pôsobil nielen ako herec, aj ako textár, hudobník a spoluautor. Pôsobil tu asi 15 rokov. Od roku 1970 majú v Bratislave vlastnú stálu scénu.
Lasica - Satinský
Na konci 60. rokov sa zvyšuje záujem o malé javiskové formy. V rokoch 68 – 70 pôsobilo v priestoroch divadla na Korze divadlo L+S. Obaja autori vystupovali ako dvojica intelektuálov klaunov. Ich humor často končí nečakanými pointami (čítaj poentami) a kritikou súčasnej spoločnosti. Preto dostali zákaz vystupovať na slovenskej scéne. Obaja sú tvorcami slovenského moderného kabaretu.
Najznámejšie hry: Soireé (soare = večer), Radostná správa, Španielska čižma. Známe kabarety: Nikto nie je za dverami, Všetci sú za dverami.
Lasica píše aj básne – zbierka Piesne o ničom. Satinský pôsobil aj ako rozhlasový moderátor a ako spisovateľ pre deti.
d) Slovenčina preberá zo súčasnosti veľa cudzích slov najmä v odbornom štýle, a to z angličtiny (viď výpočtová technika). Niektoré cudzie slová sa vo výslovnosti a pravopise prispôsobujú slovenčine, napr. laser (lejzr), jouice (džús). Podľa jaz. zákona je tendencia cudzie slová nahrádzať domácimi.
