Samo Chalupka: Mor ho!

Názov diela: Mor ho!
Autor: Samo Chalupka
Vydavateľstvo: Tatran
Miesto a rok vydania: Bratislava, 1974

Rým: Použitý združený rým (aabb) – sylabický prozodický systém 13 – slabičný verš
Literárny druh: Epika
Literárny žáner: Hrdinská lyricko-epická báseň
Literárne obdobie: Slovenský romantizmus

Znaky diela: V tomto prípade ide o romantické dielo, keďže S. Chalúpka patril do obdobia romantizmu. Vyskytuje sa tu typ kolektívneho hrdinu (Slovanský poslovia) – titanizmus, ktorý nie je spokojný zo situáciou a snaží sa ju zmeniť za každých podmienok (Postaviť sa proti cisárovi aj za cenu smrti)

Miesto deja: Dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor.
Téma: Boj slovanských junákov proti rímskemu vojsku

Hlavná myšlienka: Boj za slobodu národa je hodný mnohých obetí, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve.

Postavy:

CISÁR – Je pyšný a zbabelý.
SLOVANSKÝ JUNÁCI – Je to kolektívny hrdina. Predstavujú slovanský ľud, sú hrdí, smelí a obetaví.
VOJACI

Dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor.

Dej diela:

K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorých autor opisuje ako junákov vysokých a zdatných. Praktiky ako napríklad: hlboké úklony, alebo klaňanie sa cisárovi sú im neznáme. Prinášajú mierové posolstvo od rady starších, ale zároveň cisára varujú. V ich krajine je hriechom, keď sa niekto nadraďuje nad ostatných, keď im chce vládnuť. V ich krajine sa všetci starajú len o svoje problémy. Ich zvykom síce nie je napádať cudzie vlasti (mierumilovnosť), ale nemajú inú možnosť, ak chcú prežiť. Ich nepriatelia si často podrobili ich krajinu a nazdávali sa, že z ich práce budú žiť naveky. Junáci prinášajú cisárovi na privítanie a na znak priateľstva chlieb a soľ.

On však ich dary odmieta a odmieta aj ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Pyšným hlasom im povie, že rovnako ich vlasť ako aj všetky krajiny, ktoré povstali v boji proti Rímu, budú dobité, ľud zotročený a mladí junáci odvedení. Posli sa však jeho slov nezľaknú. Práve naopak, hľadia mu rovno do očí, bez strachu. Vytasia meče a akoby jedným hlasom zvolajú „Mor ho!“. Cisár sa zo strachu vrhá medzi svoju družinu. Na povel sa každý vojak chytá zbrane a zrazu je celá slovanská družina obkľúčená rímskymi vojakmi. No posli nepriateľov nepočítajú a statočne bojujú. Sú si vedomí toho, že ich nepremôžu, ale ak už majú padnúť, tak nech padnú ako víťazi. Junáci bojujú ako kedysi ich dedovia, čo bránili vlasť pred nájazdmi a ktorých mená sa stali nesmrteľnými v ľudových piesňach.

Posli zomierajú ranení, ale bez vydania hlásku, nikdy sa už nevrátia, padli v boji za národ. Stávajú sa morálnymi víťazmi. Po skončení boja stojí cisár na bojisku, ale nemá dôvod radovať sa. Vidí mŕtvych Slovanov, ale takisto aj hromady svojich vojakov ležiacich tam bez života.Jazykové prostriedky:

EPITETON: pyšné hory, krutým železom, strašné ohlasy
METAFORA: „Tatra skalnou hradbou okol nej sa väzí“ 
PRIROVNANIE: „Rastom sú ako jedle, pevní ako skala“ 
PERSONIFIKÁCIA: „Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý“
EPIZEUXA: „A ty, mor ho! – hoj, mor ho!“
REČNÍCKA OTÁZKA:

„Kde naši? – Hojže, Tatro, jasných orlov mati!
Nikdy sa ti ta tvoja detva už nevráti.
Páč! Nad valným Dunajom krvavé pobrežia:
tam ti tvoji synovia povraždení ležia. “

Myšlienky:

„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: taká otroč neznáma slovanskému kraju.“ – Vyjadruje to pocit Slovanov, ktorý sa necítia byť otrokmi.
„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom: cudzie nežiada.“ – Slováci chcú len to, čo im patrí – ich slobodu.
„ Zem, ktorú v údel dali Slovanom nebesá, tá zem hrobom každému vrahovi stane sa.“ – Ten, kto by chcel ničiť zem Slovanov bude porazený.
„ A kto sa proti mijim rozkazom postaví, beda mu! Ten sám sebe záhubu pripraví.“ – Vyhrážky cisára.
„ Hoj, mor ho! Detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: mor ty len a vôľ nebyť ako byť otrokom.“ – Hlavná myšlienka básne.

Citát:

. . . hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľ z úst im nevyrazí,
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
ój veď padnú za národ – ój veď to nebolí!

Vlastný názor:

Toto dielo, ktoré som čítala, bolo veľmi zaujímavé a zaujalo ma hlavne jasnosťou, akou ho Chalúpka napísal. Myslím si, že toto dielo by mal pochopiť každý a hlavne Slovák.