Životopis:

Pochádza z advokátskej rodiny. Otec bol významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum, Matica slovenská a pod.). Vyrástol v ovzduší poslednej fázy realizmu a nástupu symbolizmu. Svojím dielom patrí k obom týmto literárnym smerovaniam.

Literárnej tvorbe sa začal venovať roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Ako prvý v slovenskej poézii sproblematizúval vlastné city, a tým do značnej miery porušil tradičný charakter lyrického hrdinu. Publikačne bol činný až od roku 1897, najčastejšie v Slovenských pohľadoch, Národných novinách a Ľudových novinách. Významne zasiahol aj do vývinu slovenskej poviedky, novely a románu.

Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Postupne prerastali do satirickej kresby z malomestského prostredia. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely.

V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Podstatnou zložkou jeho poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou.

Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna sa stali súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách. K politickej poézii sa uchýlil aj v čase druhej svetovej vojny, v podmienkach polototalitného "slovenského štátu", v ktorej parodoval a ironizoval praktiky politického režimu.

Jeho básne sú príležitostné, elegické, útočné, ktoré smerujú proti vláde mamony a politickej demagógii; vyjadril odpor proti fašizmu; vysmieval sa najmä honbe za titulmi, hromadeniu funkcií, komplikovanosti byrokracie, ale aj z množstva rôznych spolkov a združení. Kritickosť uprednostňoval pred falošnou kolegialitou, pred skrývaním neduhov. I keď patril k predstaviteľom štátnej moci, mal vždy dostatok morálnej sily aj odvahy, aby v tvorbe zostal slobodný a útočil na pseudodemokratov.
Básnickou tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenskej literárnej moderny, prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu.

Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba. Orientoval sa na preklad ruskej poézie.

Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike, cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine.

V Bratislave na Somolického ulici je Múzeum Janka Jesenského.