OSVIETENSKÉ MYSLENIE
- rozvíjalo sa v 18. storočí vo Francúzsku a Anglicku. Zakladalo sa na dôvere v osvietenský rozum a na pravde, ktorú môžeme poznať rozumom alebo skúsenosťou. Osvietenstvo verilo v slobodu myslenia a presvedčenia. Osvietenci tvrdili, že ľudia sú si od prírody rovní, a preto sa im nemá vládnuť despoticky. Osvietenské myšlienky sa presadzovali aj u nás, vznikol tu osvietenský absolutizmus. Presadzovali ho Mária Terézia a Jozef II. Najdôležitejším znakom bola vzájomná súhra rozumu a citu.
ODRAZ OSVIETENSTVA V SLOVENSKEJ KLASICISTICKEJ LITERATÚRE:
-v druhej polovici 19. storočia prebieha u nás SNO, oporou národného hnutia a kultúry sa stali vzdelanci, kňazi a učitelia. Do literatúry preniká osvietenstvo a klasicizmus. V literatúre získala prevahu svetská literatúra nad náboženskou. Predstavitelia osvietenstva: A. Bernolák, J. I. Bajza, J. Fándly. V rokoch 1820-40 sa rozvíja klasicistická literatúra, predstavitelia: P.J.Šafárik, J.Hollý, J. Kollár, J. Chalupka
ANTON BERNOLÁK:
-pôsobil ako kňaz, je prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny, ktorú uzákonil na základe západoslovenského nárečia v 1787, keď vyšlo jeho dielo Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách. Napísal aj dielo Slovenská gramatika (Grammatica Slavica) - uzákonil tu heslo „píš, ako počuješ“. Bola to učebnica slovenčiny pre školy. Kodifikáciu spisovnej slovenčiny zavŕšil dielom Slovár slovensko - česko - latinsko - nemecko - uherský. Mal sa stať príručkou slovnej zásoby v tom čase. Bernolákovčina nespojila všetkých Slovákov. Používali ju len katolíci. Evanjelici používali biblickú češtinu.
JÁN KOLLÁR:
- základ jeho tvorby tvorí myšlienka slovanskej vzájomnosti. Napísal zbierku Básne Jána Kollára - ospevuje tu Frederiku Schmidtovú, nazýva ju Mína, vyslovuje aj vlastenecké myšlienky. Najvýznamnejšie dielo je Slávy dcera -je to skladba o láske k žene a slovanskej vlasti. Dielo malo dve vydania. Prvé malo 3 spevy: Sála, Labe, Dunaj.
Neskôr skladbu rozšíril na 5 spevov.:
1. Sála
2. Labe, Rén, Vltava
3. Dunaj
4. Léthe
5. Acheron
Dielo začína Predspevom. Je písaný v časomiere, využíva grécke dvojveršie, v ktorom sa striedajú dlhé a krátke slabiky bez rýmov. V predspeve autor naznačil, o čom bude písať v jednotlivých spevoch.
TÉMA: Bohyňa Sláva predstavuje celé Slovanstvo. Bohyňa sa medzi bohmi sťažovala, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Preto je stvorená jej dcéra, ktorá má byť symbolom Slovanskej budúcnosti, má priniesť niečo lepšie pre Slovanov.
SÁLA- obsahuje ľúbostné motívy, ospevuje svoju milú, spomína na pekné časy s ňou. Z Míny vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá predstavuje dcéru bohyne. Kollár svoju lásku rozdeľuje medzi vlasť a Mínu.
LABE, RÉN, VLTAVA- básnik tu prechádza krajinami, kde kedysi žili Slovania. Smúti nad ich osudom a so smútkom spomína na Mínu.
DUNAJ- autor prichádza na Slovensko, kde vidí len biedu a utrpenie. Ospevuje svoju milú, ktorá sa mu zjavuje mŕtva, on túži zomrieť. Nasleduje ju v nadpozemskom živote.
LÉTHE- Mína sa tu mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi. Tu sú všetci, čo pomáhali slovanskému národu a zaslúžia si byť v nebi.
ACHERON- putuje tu po slovanskom pekle, kde sú všetci neprajníci Slovanov. Skladba sa končí Míniným odkazom, aby sa ľudia učili z príkladu oslávených i odsúdených ľudí a milovali svoj národ.
JÁN HOLLÝ:
- vydal 3 veľké eposy, kde ospieval slávnu minulosť Slovanov, vyzdvihol slobodu, mier, lásku k vlasti, odsúdil otroctvo a vojny. Napísal epos Svätopluk - autor vyzýva bohyňu Umku, aby mu pomohla pri písaní diela. Podklad eposu tvoria skutočné historické fakty. Veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelil výbojom zo strany Východofranskej ríše, no neskôr ho jeho synovec vydal do rúk Frankov. Tí ho oslepili a dali do kláštora. Neskôr zajali aj Svätopluka. Neskôr nemecký panovník Karolman usporiadal pre Svätopluka hostinu, kde Svätopluk predniesol reč o minulosti Slovanov. Tu zdôraznil, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, boli sme bohatí no prišla prírodná katastrofa a Slovania musel odísť z Indie. Karolman ponúkol Svätoplukovi slobodu pod 2 podmienkami:
a) postaví sa na čelo nemeckého vojska a pôjde bojovať proti Slovanom
b) vezme si za ženu Karolmanovu dcéru
Svätopluk sa postaví na čelo nemeckého vojska, privedie ho pod Devín. Chce zabrániť bojom a vyjednávať s Radou starších. Tí ho však považujú za zradcu. Svätopluk nakoniec ide na stranu Slovanov a bojuje proti Britvaldovi. Má to predstavovať boje národov. Svätopluk vyhrá a vyhnali Nemcov. Okrem skutočných historických hrdinov tu vystupujú aj vymyslené postavy.
Epos Cirillo - Metodiad a- opisuje príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ich život a pôsobenie na Veľkej Morave. Epos sa končí víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov.
Epos Sláv - opisuje boje Slovákov s Čudmi. V boji zvíťazia Slovania zásluhou ich vodcu Sláva. Výroky Sláva sú Hollého myšlienky, ktoré vychádzajú z národného obrodenia.
IDEA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI:
Išlo o spoluprácu slovanských národov a ich orientácia na Rusko. Vzrástol vedecký záujem o Slovanstvo, štúdium slovanských jazykov, literatúry a dejín.
