P. O. Hviezdoslav: Ežo Vlkolínsky

Žáner: Epická báseň
Téma: Problém zemianstva a jeho vzťah k sedliactvu

Dejiskom celého eposu je dedinka Vlkolín (Vlkolín je básnickým pomenovaním Hviezdoslavovej rodnej dediny Vyšný Kubín). Po smrti váženého zemana Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo (krstným menom Ezechiel), z ktorého vyrástol statný mládenec. Žili spolu bez hádok, pretože Ežo matku vždy poslúchal. Až do jednej májovej noci, keď sa Ežo spolu s dedinskými mládencami vybral stavať dievčatám máje. Ežo postavil jedličku pred dom Žofky Bockovie – krásnej dievčiny, do ktorej sa zahľadel. Vravelo sa o nej, že je najkrajšou dievčinou vo Vlkolíne. Má však jednu veľkú chybu a to, že nie je zo zemianskej, ale zo sedliackej rodiny. Napriek tomu sa Ežo rozhodne požiadať Žofku o ruku. J

eho matka Estera sa dozvie, čo chce urobiť a povie mu, že pokiaľ ona bude žiť, on – zemiansky potomok si žiadnu sedliačku za ženu nezoberie. Medzi Ežom a matkou vzniká ostrý spor. Estera je zarytá zemianka, tvrdá a panovačná žena. Ežovo rozhodnutie ju pobúri, sedliackou dievčinou opovrhuje, navyše mu už vybrala nevestu – svoju krstnú Marku Tomášovie, samozrejme zemianku. Ežo sa však nepoddá a zaumieni si, že sa s Žofkou ožení a rodové predsudky nerešpektuje. Estera zahlási, že celé gazdovstvo je jej, že jemu otec nenechal vôbec nič, a vyženie ho z domu s tým, že už nie je jej syn.

Eža prichýli do domu jeho strýko Eliáš, tiež zarytý zeman a Beňov starší brat. Príjme ho síce do domu, ale len z vypočítavosti. Na svojho brata Beňa, ktorému neprišiel ani na pohreb, mal celý život ťažké srdce, pretože dostal vzdelanie, zatiaľ čo on drel na hospodárstve. A keď do toho vstúpili spory o majetok, bratia sa úplne rozišli. Navyše sa nenávisť preniesla aj na bratovu ženu Esteru, ktorá mu ju vracala rovnakou mierou. No Eža víta s otvorenou náručou. Získa v ňom lacnú pracovnú silu a myslí si, že to bude aj sladká pomsta Beňovej žene. A taktiež v ňom vidí syna, ktorého nemá.

Estera stále syna čakala, no neprišiel a až od slúžky sa dozvedela, že je u Eliáša a plakala. Ežo naďalej navštevoval svoju milú Žofku. Raz prišla za Esterou Tera Jonkovie – dedinská dievčina a ľutovala ju, že je na celé gazdovstvo sama. Estera jej však povedala, že všetko predá Židovi, a potom si bude dobre žiť. Tera rýchlo bežala k Ežovi, aby mu povedala, čo sa jeho matka chystá urobiť, a tak ho chcela prinútiť nech sa vráti domov, lenže strýko sa ho zastal a povedal, že nikam nepôjde.

Po čase Esteru navštívi Zuzana, Eliášova sestra, chudobná vdova s niekoľkými dcérami, a nahnevaná Estera si od nej vyžiada jednu dcéru, ako náhradu za Eža. Zuzanu to najprv prekvapí, ale uvedomí si, že jej dcéra sa tam bude mať lepšie ako u nej, a tak sa rozhodne jej dať svoju najmladšiu dcéru Uličku.

U Bockov bol Ežo vítaný, veď to bol mládenec ako sa patrí – usilovný a pracovitý. A tak nastal deň, keď Ežo aj so strýkom išli k Bockovcom požiadať Žofku o ruku. Po Žofkinom súhlase im celá rodina požehnala a bola hostina. Svadba sa konala v pondelok. A hoci je Eliáš vychýrený skupáň, vystrojil Ežovi takú svadbu, akej vo Vlkolíne už dávno nebolo. Všetci boli vyobliekaní tak, ako sa na takýto slávnostný deň patrí. Po obrade sa všetci vybrali najprv k Bockom. Všetci sa zabávali, no tu si začali vymieňať názory strýko Eliáš so sedliakom Blažkom a zrazu boli proti sebe zemania a sedliaci. Zemania napriek svojmu úpadku boli stále veľmi hrdí a sedliackym ľudom opovrhovali. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov:

„Sme rovní! Áno zeman, nezeman,
v tom rozdielu viac niet.
Kto inakšie dnes vraví - nezná časy
Alebo je zatvrdilý - čo je nerozum."

V tretí deň svadby sa všetci vybrali k Eliášovi. Hostina trvala až do bieleho rána. V posledný deň svadby sa Bocko s Eliášom pohádal kvôli tomu, kde budú mladomanželia bývať. Nakoniec sa dohodli, že budú bývať u Bockov na statku. Estera medzitým sama pracovala na gazdovstve, aby zabudla na trápenie, ktoré jej zapríčinil jej syn. No bola tvrdá ako kameň a ani po rokoch sa nevedela zmieriť so skutočnosťou.

Po piatich rokoch išla raz Estera z poľa domov, keď jej zrazu malý chlapček objal kolená. Veľmi sa nahnevala, keď sa dozvedela, že je to Ežov syn Benko. Chlapček si od nej pýtal jablko a nazval ju starou mamou. Nakoniec mu dala plný klobúk jabĺk. Ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopí až nežnosť vnúčatka a rozhodne sa prijať syna i nevestu do domu.

Postavy:

Ežo Vlkolinský – hlavný hrdina, zemiansky mládenec, hrdý, nenechá si rozkazovať a riadiť život od svojej matky, cieľavedomý, ochotný ísť za svojimi snami za každú cenu.
Estera Vlkolinská – Ežova matka, zarytá zemianka, tvrdá, panovačná, hrdá, neústupná a neustále chce synovi riadiť život.
Eliáš Vlkolinský – Ežov strýko, brat jeho otca, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý. Eža pokladá za syna, ktorého nikdy nemal, ale aj za človeka, ktorý mu má pomáhať na dvore.
Žofka Bockovie – Ežova manželka a matka jeho syna, krásna, mladá dievčina zo sedliackej rodiny, trochu hanblivá.

Vedľajšie postavy:

Gábor Šimúnov – Ežov verný priateľ
Judka – Eliášova manželka
Mara, Zuza – Esterine slúžky
Zuzana – Eliášova sestra
Ondráš Blažkovie – oddávač