Pavel Jozef Šafárik

Narodil sa v Kobeliarove v rodine farára. Spočiatku sa zaujímal o astronómiu, ale na štúdiách v Kežmarku sa začal zaujímať o literatúru a dejiny. Bol to slovenský literárny vedec, jazykovedec, básnik, zakladateľ vedeckej štatistky (Náuka o slovanských jazykoch, literatúrach a národopise). Bol zástancom bernolákovčiny.

Tvorba:

- básnická zbierka – Tatranská múza s lýrou slovanskou – je písaná po česky a v básňach hľadá cestu k národu a životu.
- Poslední noc
- Báseň – Štedrý večer 1814
- Slavomilov sen
- Vo forme listov s Františkom Palackým Napísal dielo Počátkové básnictví .
- Písně světské lidu slovenského v Uhřích - zbierka ľudových piesní
- Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých národov - písané po nemecky
- Slovanské starožitnosti - najrozsiahlejšie a najzávažnejšie dielo, v ktorom sleduje osudy Slovanov do 10. storočia - prijatie kresťanstva. Vychádzal zo záznamov arabských a gréckych historikov a návštevníkov slovanských krajín. Dielo bolo napísané v češtine a prekladalo sa do mnohých jazykov.
- Slovanský národopis - dielo o slovanskej minulosti so zemepisnou mapou

Týmito dielami a spismi reaguje na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a autor chcel ovplyvniť aj mladú generáciu. Univerzita v Košiciach spolu s niekoľkými fakultami v Prešove nesie jeho meno.

Ján Kollár

Život: narodil sa v Mošoviciach v rodine miestneho gazdu. Vyrastal pod dozorom svojho prísneho otca, ktorý túžil po tom, aby syn jedného dňa po ňom prevzal gazdovstvo. On však túžil študovať, preto proti vôli otca odchádza na štúdiá do Bratislavy, Banskej Bystrice a do Jeny. V Jene študoval teológiu a filozofiu a tam sa združovala nemecká mládež, ktorá vyjadrovala túžbu po zjednotení všetkých menších krajín pod nadvládu veľkej Nemeckej ríše. Podobné názory mali aj profesori, ktorí verejne vyjadrovali nenávisť k iným národom a ponižovali ich.

Tu sa Kollár zúčastnil oslavy 300-ého výročia Lutherovej reformácie Wartburgfest, ktorá sa zmenila na demonštráciu a nemecká mládež tu verejne vystúpila za zjednotenie Nemecka. Vtedy si Kollár uvedomil, že zo strany Nemecka je to veľká hrozba, preto by sa všetky slovanské národy mali zjednotiť pod vedením veľkého Ruska, aby dokázali čeliť hrozbám zo strany susedných štátov.

V Nemecku sa Ján Kollár zaľúbil do nemeckého dievčaťa Frederiky Schmithovej, ktorá bola dcérou farára, požiadal ju o ruku, ale matka so sobášom nesúhlasila, lebo nechcela, aby Frederika odišla do Budapešti, kde Kollár žil a pôsobil ako kňaz. Odišiel z Nemecka, ale po smrti Frederikinej matky sa vrátil a oženil sa s ňou. V tom čase už pôobil ako profesor na Viedenskej univerzite vo Viedni, kde aj zomrel a jeho pozostatky boli prevezené do Prahy.

Uznával len 4 jazyky – československý, poľský, ruský a srbochorvátsky. Kvôli tomu odmietol snahy Štúrovcov o uzákonenie spisovného jazyka. Praktické uskutočnenie slovanskej vzájomnosti zakladal predovšetkým na výmene kultúrnych hodnôt. Jeho tvorbu ovplyvnili dvaja nemeckí filozofi: Hegel, Herder. Herder tvrdil, že Slovania majú najkrajšiu ľud. slovestnosť.