Odysea má 12 013 veršov a zobrazuje posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Doma na neho čaká jeho žena Penelopa, ktorú považujeme za symbol vernosti. Odyseus sa vyznamenal pod hradbami Tróje tým, že dal postavil obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Vojna v starovekom epose je meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov. Oni môžu rozvážne i rozmarne meniť osudy smrteľníkov. Z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť už dávno vrátili domov. Odyseovi však bohovia dlho nedožičili vrátiť sa domov. Jeho návrat je dlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev. Je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje moc bohyne Pallas Atény.

Danajský dar: ustálené slovné spojenie, pôvod súvisí s trójskou vojnou. Danajcami nazýva Grékov Homér. Po 10 ročnom obliehaní Tróje sa Gréci rozhodli pre rafinovaný úskok. Dali postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa skryli zdatní bojovníci na čele s Odyseom, a poslali ho obrancom ako dar. Ostatní, aby oklamali nepriateľa, naoko odplávali. Trójania uverili tomuto daru, ktorý vôbec nebol darom.

Veľkú obľubu si u starých Grékov získali Ezopove bájky. V krátkych príbehoch vystupuje viac-menej ustálený repertoár postáv: zvieratá, hmyz i rastliny sú obohatené o ľudské vlastnosti a ako ľudia sa aj správajú. Na základe charakteristických vlastností sa stávajú nositeľmi ustáleného charakteru, majú v deji prisúdené aj pevné miesto a spôsob správania. Cieľom bájok je didaktické poučenie.

Grécka lyrika:

V tomto období dochádza aj k veľkému rozmachu gréckej lyriky. Najviac sa spomína tvorba ženskej predstaviteľky Sapfo. Z jej diel sa zachovala jediná celá báseň – Modlitba k Afrodite (Óda na Afroditu). Poetka, ktorá zriadila na ostrove Lesbos Dom múz. Dievčatám zo svojho krúžku venovala podstatnú časť svojej básnickej tvorby. Jej rukopisy v 11. st. pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili.

Anakreón – básnik, ktorého hravé verše oslavujú lásku, víno, priateľstvo a životné radosti.

Grécka dráma:

Koncom marca Gréci usporadúvali slávnosti zasvätené bohu vína a veselia, Dionýzovi. Pri záverečných obradoch prednášal zbor spevákov piesne sprevádzané tancom. Zborovú lyriku predvádzal spolu s tancom a so sprievodom lýry chór, ktorý mal významnú úlohu i pri stvárňovaní divadelných hier. Bol to zbor ľudí (12-24 + náčelník), ktorý na oslavách tancoval a spieval, komentoval dej, charakterizoval postavy. Z týchto piesní sa postupom doby vyvinulo divadelné predstavenie - tragédia.

Podobne sa zo žartovných a satirických piesní zrodila grécka komédia. V prvých predstaveniach bol spev a tanec a do toho náčelník zboru recitoval nejaký príbeh. Neskôr sa objavil prvý herec, kt. odpovedal náčelníkovi a zboru, a tak vzniká forma dialógu. Aischylos potom uvádza 2. herca, Sofokles 3. a 4. herca. Uvedenie hercov na scénu obmedzilo piesne, rozvinulo dialóg a posilnilo dej.

Postavy antickej tragédie sú vždy výrazné osobnosti, hrdé a presvedčené o svojej pravde, za ktorú sú ochotné položiť život. Žijú pre svoje ideály, ktoré chcú presadiť, ale sú osamotené, preto sa im nedarí. Postavy bývajú citlivé, duchovne bohaté, vnútorne rozpoltené a často bojujú sami so sebou. Umierajú, lebo sa svojich ideálov nechcú vzdať, aby nezradili samy seba. Autori sa usilovali o jednotu diela:

jednotu času – 24- 36 hod. zo života hrdinu,
jednotu deja – nie sú tu vedľajšie epizódy, dej sa rozvíja okolo jedného hrdinu,
jednotu miesta – dej sa odohráva vo vymedzenom priestore.