Kompozícia:

-expozícia – úvod
-kolízia – zápletka
-kríza – vyvrcholenie zápletky
-peripetia – nečakaný dejový zvrat
-katastrofa – rozuzlenie.

Všetky druhy gréckeho umenia rozkvitli v 5. stor. v aténskej otrokárskej demokracii. Aténska demokracia bola hrdá na to, že umožňovala a podporovala všestranný materiálny a duchovný rozvoj slobodného človeka. V literatúre tohto obdobia dosiahol najväčší úspech s tragédiou Aischylos, Sofokles, Euripides a v komédii Aristofanes.

Z tvorby Sofokla sa zachovalo sedem tragédií. Kráľ Oidipus je dramatickou skladbou o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoločenského života. Je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia. Téby trpia za zločiny nevedomky spáchané Oidipom (vražda otca a incest s matkou). Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky hrôz, ktorých sa dopustil.

Antigona.

Kompozícia: Skladá sa z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Sofokles v tragédii spracoval jednu z povestí o tébskom kráľovskom dvore. Dôsledne uplatnil dramatickú akciu:

expozícia (zápletka): vojna medzi bratmi, oboznámenie sa so základnou situáciou, predstavenie hl. postáv,
kolízia (napätie): pochovanie Polyneika,
kríza (konflikt) : odsúdenie Antigony, hádka Haimona s Kreónom,
peripetia (prudký spád): príchod veštca Tereziasa,
katastrofa (nečakané tragické rozuzlenie): Antigona spácha samovraždu, aj Haimon a jeho matka.

Postavy.

Kreón predstavuje despotickú svetskú moc, tvrdohlavé lipnutie na nesprávnom rozhodnutí. Jeho slabosť je v tom, že nehľadá pravdu a skutočné riešenie problémov. V úvode oznamuje svojské pravidlá, v mene ktorých chce vládnuť. Hovorí, že najhorší je človek, ktorý keď riadi celé mesto, nevie si rady alebo ten, pre ktorého je priateľ viac ako vlasť. Je malicherný a pyšný. Nedokáže prijať správny názor len preto, že pochádza od ženy alebo mladšieho muža. Za svoje spupné rozhodnutie musí v závere pykať – sám na seba privolávať smrť, lebo jeho život stratil svoj cieľ.

Antigona je hrdinkou tragédie, ktorá je mravným protipólom Kreonta. Odvážne sa stavia nespravodlivej despotickej svetskej moci, aby v duchu antického ideálu bojovala za nepísané ľudské zákony. Jej čin je o to odvážnejší, že vie, aký bude jej osud. Smelo vykoná čin hodný muža, lebo netúži zapáčiť sa svetskej moci. Hoci zomiera, stáva sa morálnym víťazom tohto boja. Aj zbor tébskych starcov v závere uznáva veľkosť jej činu a ospevuje jej rozvážnosť.

Haimon je rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec.

Isména je ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony.