V starovekej literatúre vznikajú prvé literárne diela v písanej forme, ktoré vychádzajú z ústne podávaných mýtov o stvorení sveta, človeka, o historických okamihoch jednotlivých kmeňov.

Na počiatku tohto obdobia vzniká najstarší útvar epickej poézie - epos, opis reálnej skutočnosti sa v ňom mieša s nadprirodzenými javmi.

Starovekú literatúru môžeme zaradiť do obdobia od -30. stor. až po 5. storočie. Hlavné znaky:

- južné krajiny ako sú napr. Ázia, Mezopotámia atď, prvá literatúra,
- zrod žánrov,
- zrod písma,
- literatúra - sú tam teórie o zemi a slnku „ z čoho vznikol človek „, svet ľudí, svet bohov. 

Do starovekej literatúry patrí okrem iných literatúr:

a) sumerská literatúra - 4 tisícročie pred n.l., sem patrí napr. Epos o Gilgamešovi, Antigona
b) hebrejská - od 12. stor. pred n. l., najcennejšou literárnou pamiatkou je Biblia
c) indická literatúra - 2.tis. pred n. l.- napr Epos Mahábhárata - napísaný sanskritom
d) antická literatúra - môže byť grécka- od 8. stor. pred n.l. do 5. stor.n.l. a rímska lit. od 3. stor. pred. n.l. do 5. stor. n.l., sem patrí napr. Ilias a Odysea 

Antigona

Žáner: tragédia
Druh: dráma
Kompozícia: Dielo je delené na dejstvá. Má 5 dejstiev. Na začiatku diela je Prológ a na konci je Epilóg.

Autor: Sofokles 

- narodil sa v rodine majiteľa zbraní, dostalo sa mu vzdelania, stal sa z neho najznámejší grécky staroveký autor tragédií. Inovoval grécke divadlo. Vzdal sa požiadavky, aby dramatické diela vytvárali trilógie a začal písať tragédie s ukončeným dejom v rámci jedného diela. Napísal vyše 120 tragédií, ale zachovalo sa len 7 (Aiás, Elektra, Filoktékés, Trachiňanky, Vládca Oidipus, Antigona, Oidipus na Kolóne). Vo svojej tvorbe využíval príbehy z gréckych bájí. Patrí do antickej starovekej gréckej literatúry.

Postava:

Antigona

- dievčina, ktorá dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine pred vlastným šťastím a životom. Je sestrou mŕtvych bojovníkov o Téby - Eteokla a Polyneika,  ktorého nový kráľ Téb Kreon považuje za nepriateľa a zakáže ho pochovať . Má ešte sestru Isménu, ktorú prosí o podporu, ale nedočká sa jej. 

- je to postava veľkej vnútornej sily, rešpektuje natoľko božie zákony, že sa postaví proti vôli kráľa aj za cenu smrteľného nebezpečenstva. Presadzuje svojím postojom nepísané zákony a riskuje svoj život, aby žila tak, ako to vyžadujú zákony. Nezamýšľa sa nad tým, že svojím odhodlaním prinesie zármutok ľuďom, ktorí ju milujú. Napriek tejto stránke jej povahy autor ju stvárnil aj ako citlivú, milujúcu dievčinu, lyricky smútiacu nad svojou nenaplnenou láskou a nad tým, že sa nikdy nestane nevestou svojho snúbenca Haimona.

- je natoľko silná, že odmietne pomaly umierať v zamurovanej cele a obesí sa na svojom závoji prv, než ju stihne Haimon vyslobodiť.

Kreón

- je to krutý kráľ Téb. Vydá príkaz, že telo Polyneika nesmie nikto pochovať, ba ani oplákavať a má byť dané napospas hladnej zveri. Keď sa dozvie, že Antigona príkaz porušila, rozhodne sa, že trest ju neminie a dá ju pochovať zaživa do skalnej hrobky. Kráľ Kreón je krutý a neľútostný vládca. Nevie si priznať vlastnú chybu a nedá si poradiť, lebo neznesie to, že by niekto spochybňoval jeho názory a rozhodnutia.

Isména

- je to sestra Antigony. Odmietne spolu s Antigonou pochovať telo brata. Je oproti Antigone neodvážna a radšej bude poslušná, akoby mala riskovať svoj život.

Haimón

- je to syn Kreóna a zároveň snúbenec Antigony. Keď sa dozvie o otcovom rozhodnutí, snaží sa ho presvedčiť, že jeho rozhodnutie je nesprávne. S Kreónom sa nepekne pohádajú, no Haimón nič ráznejšie pre záchranu Antigony nepodnikne. Keď zistí, že Antigona sa v hrobke obesila, prebodne sa mečom a zomrie.

Eurydika

- je to manželka kráľa Kreóna. V diele nemá veľký priestor na svoj výstup, vystupuje v ňom len okrajovo. Keď sa dozvie o smrti svojho syna, sama sa zabije rovnakou smrťou.

Teiresias

- je to múdry starý veštec. Príde oznámiť Kreónovi, že to, čo urobil rozhnevalo bohov natoľko, že už nechcú prijímať ani len obety. Radí mu, aby to, čo urobil, napravil. Kreón ho však urazí, a tak Teiresias odíde, predtým však Kreónovi povie veštbu, v ktorej sa vraví, že niekto z jeho rodu preleje vlastnú krv.

-v diele okrajovo vystupujú aj tieto postavy: Strážca, Prvý posol, Druhý posol, Zbor tébskych starcov, Náčelník zboru.