Prostredie: Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe.

Zápletka: Je to odhodlanie Antigony pochovať svojho brata Polyneika napriek zákazu Kreóna a jej následné prijatie trestu, ktorý ju čaká za jej skutok.

Dej:

Deti kráľa Oidipa Antigona, Isména a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreón. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja bratia v tomto boji padnú, Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca. Kreón zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola potupa pre celú rodinu.

Antigona v rozhovore s Isménou oznamuje, že nebude rešpektovať neľudský príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch. Polyneikovi preukáže posledné pocty.

Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: k Eteokolovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky. Prichádza strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval.

Privádzajú pred kráľa Antigonu, obviňujú ju z porušenia kráľovho príkazu. Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník - siahol na božie zákony. Nedá sa vystrašiť ani hrozbou smrti.

Antigona kráľovi vysvetľuje, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať, nie nenávidieť. Kráľ sa nahnevá. Antigone hrozí krutý trest - majú ju zaživa pochovať v hrobke, a preto sa Isména snaží obmäkčiť kráľa.

Haimon predstúpi pred otca, rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé.

Antigonu privádzajú do skalnej hrobky. S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom.

Veštec Teiresias príde oznámiť Kreontovi, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí. Vyzýva Kreonta k rozvážnosti.

Teiresias veští nešťastie. Kreon ustupuje, napochytro zvoláva sluhov, aby Antigonu vypustili, napokon sa k hrobke vydá osobne.

Kreón vošiel do skalnej hrobky a našiel tam Haimona, ako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu - pred pomalou smrťou ušla tak, že sa obesila na vlastnom závoji. Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním.

Posol prináša správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi. Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, bez slov vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreón v náručí prináša matke syna.

Kreón šalie od bolesti a smútku až vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením.

Úryvky z diela:

„Bodaj by som nebola, keď Kreón ustanovil pohreb so všetkými poctami len pre jedného z našich bratov - o mŕtvom tele nešťastného Polyneika však mal pred občanmi vyhlásiť, že nik ho nesmie prikryť zemou ani oplakávať!"

„Ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi - a len čo prikryl telo suchou prsťou -zmizol!"

„Zomrie - a ty s ňou! Sem, sluhovia, a berte obe do domu! Tie ženy treba dobre uväzniť a strážiť! Pretože i najchabrejší berú nohy na plecia, keď vidia, že sa blíži koniec života!"

„Ak môžem, napriek tomu, že som mladší, povedať svoj názor, tak si myslím, že niet vari lepšej túžby, ako túžba stať sa mužom, čo si so všetkým dá rady. Každý sa ním, pravda, nestane - veď je to zriedkavosť - a vtedy treba poslúchať tých, ktorí dobre radia."

„Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam, ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak - ó, veď je to naposledy!"

„Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená."