Zemianstvo v tvorbe Hviezdoslava, Kalinčiaka, Kukučína a Vajanského

ZEMIANSTVO V TVORBE HVIEZDOSLAVA, KALINČIAKA, KUKUČÍNA, VAJANSKÉHO.

Spoločenské podmienky

Obdobie 70. tych rokov minulého storočia (nástup Hviezdoslava); začiatok 20. rokov tohoto storočia (1.sv. vojna) ekonomická, kultúrna, sociálna zaostalosť Uhorska

1867 – Rakúsko-Maďarské vyrovnanie, moc prevzala maďarská buržoázia, ktorá sa snažila vytbvoriť jednorečový a jednonárodný štát. Slabá slovenská buržoázia nedokázala rozvinúť sociálno-politický program. Slováci nemali svoje vlastné školy ani kultúrne inštitúcie.

1875 – vznik 3 gymnázií – Revúca, Kláštor pod znievom, Martin

1880 – v časopise Orol začali vychádzať Kritické listy, autori boli Vajanský a Škultéty, objasňovali a presadzovali realistickú metódu. Veľký dôraz kládli na literárnu kritiku

1881 – obnovené Slovenské pohľady - obnovil ich Svetozár Hurban-Vajanský

Slovenská realistická literatúra mala 2 fázy:
1. Ústrednou témou bolo zemianstvo - 70. - 80. roky minulého storočia
2. 90 te roky až začiatok vojny - kritickí realisti - Tajovský, Timrava, Jesenský, Jége

JÁN KALINČIAK

Spolu s Hurbanom sa sústredil na historickú prózu. Chcel prebúdzať slovenské národné povedomie cez obraz histórie. Zároveň reagoval na problémy súčasnosti.

Reštaurácia - obrázky z nedávnych čias. Tento podtitul naznačuje, že nejde o ucelený dej, ale o celý rad obrazov, výjavoj z volieb zemanov. Jednotlivé časti sú spojené láskou Aničky Bešeňovskej a Števka Levického. Kalinčiak zachytil svet upadajúceho zemianstva, ide hlavne o morálny a hospodársky úpadok. Toto zemianstvo zachytil humorne, ale kriticky.

Knieža Liptovské - Ján Korvín, syn kráľa Mateja, bojuje o moc v krajine proti palatínovi Zápoľskému. Zemania podporujú Jána Korvína, pretože v ňom chceli mať spravodlivého panovníka, ako bol jeho otec. SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ

ë Vo svojej prozaickej tvorbe sa venoval hlavne inteligencii a zemianstvu. ë Hlavnou myšlienkou týchto próz je to, že ak sa chce zemianstvo zachrániť hmotne, musí ostať verné pôde. ë Morálnu záchranu videl v spojení zemianstva s umelou pokrokovou inteligenciou SVK. ë Vyslovil myšlienku, že zemianstvo môže zohrať pozitívnu úlohu v živote Slovenska. ë Typickou Vajanského postavou bola postava zemana – statkára
ë Spisovatelia 1.generácie sa zamýšlali nad možnosťou návratu zemianstva do Slovenského tábora

Letiace tiene - Na osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jabloňového zachytil proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárskeho života.

Jablonský získal ženbou a špekuláciami rozsiahle majetky, venoval sa finančníctvu, postavil pílu. Finančnými machináciami Nemca Bauera sa píla dostala do rúk úžerníka a pred úplným bakrotom Jablonského zachránil uvedomelý slovenský zeman Eugen Dušan a lekár Milko Holan.

Suchá ratolesť - Ústredným problémom je otázka vedúcich síl v národe. Hlavnou postavou je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa po potulkách v Európe vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému prostrediu nemal nijaký vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou uvedomelého slovenského statkára Vanovského.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

Hrdinovia už nie sú tak zaťažení majetkami ako márnou zemianskou hrdosťou a zaťatosťou.
Ežo Vlkolinský - Spor zemianskej matky Estery so synom Ežom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho vydedí a prichýli ho pyšný zeman - strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svatbu. Na svatbe si strýko Eliáš začal vymieňať názory so starým sedliakom Blažkom a keď spor nadobudol hrozivé rozmery a zamania v ňom dokazujú svoju nadradenosť, Ežo sa prejaví ako zásadný odprca feudálnych prežitkov. Záver skladby končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa Benka a súčasne difinitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom.

Gábor Vlkolinský - Zeman Šimon Vlkolinský a jeho žena podľahli alkoholu, majetok sa rozpadal a syna Gábora odmietajú zemianske dievčatá. Chce skoncovať so životom a vtedy mu prichádza na pomoc Ežo a strýko Eliáš, ktorí mu radia , aby sa priženil do sedliackej rodiny Blažkovcov. Gábor je kronikou hynutia celého slovenského zemianstva v druhej polovici 19. st.

MARTIN KUKUČÍN

Keď báčik z Chochoľova umrie - zobrazil úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. Zemianstvo reprezentuje pán Aduš Domanický z Domaníc a proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, hoci jeho majetok hynie. Ondrej Tráva je bezohľadný pri získavaní peňazí, má schopnosť zhŕňať majetok. Adušovi sa podarí vymámiť na Ondrejovi desiatku ako preddavok na kúpený jačmeň.Keď si ten prišiel po sľúbený jačmeň, namiesto zemianskeho kaštieľa našieliba ruiny a Adušovo prádzne vrecko. Kukučínov humor sa postupne mení na satiru, ale záver poviedky je typicky kukučínovský. Keď Aduš s Ondrejom zastanú pri jaseňoch nad hrobmi Adušových rodičov, zmieria sa.

Dom v stráni - Odohráva sa v Dalmácií, riešenie zemianskej problematiky - spojenie zemanov s prostým ľudom nie je možné. V centre románu sú dve rodiny - rodina starého sedliaka (težaka) Mateho Beraca a rodina statkárky (šory) Anzuly.

Vzťah obidvoch rodín sa komplikuje láskou syna šory Anzuly, Nika Dubčića k težakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry trápi. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Katicou a Nikom sa začína tam, kde Nikovo citové vzplanutie sa dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď je Katica presvedčená o pevnosti Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia spôsobená rozumovými úvahami. Cez ľúbostný príbeh odhaľuje rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva, stelesneného Beracom a jeho rodinou a splývanie statkárstva s buržoáziou, ktorú predstavuje obchodník Zandome. Záver románu predstavuje obraz umierajúceho Mateho Beraca.