myšlienka silných osobností stelesňujúcich jednak pevné hospodárske zázemie národnoobranného zápasu, jednak vysokú kultivovanosť ducha a široký kultúrny rozhľad i bohaté životné skúsenosti. Dej : Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopoľský, ktorý sa z potuliek po Európe vracia do rodného kraja, zbližuje sa s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti. Pavol Országh Hviezdoslav, azda najvýznamnejší slovenský autor, opísal svoj pohľad na zemianstvo v dielach Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. v obidvoch z nich rieši Hviezdoslav vzťah zemanov k ľudu. Dával v nich vlastne odpoveď na tému vzťah zemianstva k ľudu. Zemani boli najnižšia privilegovaná vrstva v spoločnosti. Na Slovensku ich bolo veľa. Drobní šlachtici ( zemani ) mali v minulosti osobné slobody, neplatili dane, mohli voliť, mohli mať funkcie v stoličnom úrade, mali prístup k vzdelaniu. Na toto právo doplácal ľud. V roku 1848, so zrušením poddanstva boli zrušené aj tieto ich výsady. Zemani sa stávajú roľníkmi a pri práci sa stráca rozdieľ medzi sedliakmi a zemanmi. V mysliach zemianskych rodov tento prerod nenastal, žili v starej rodovej sláve a boli na ňu pyšní.
V Ežovi Vlkolinskom stvárňuje Hviezdoslav proces vraďovania sa zemianstva do novouvárajúcich sa buržoáznych vzťahov na prelome prvej a druhej polovice minulého storočia i psychologické dramatické zázemie tohto procesu. Ežo Vlkolinský nastoľuje problém Hviezdoslavovi intámne známy z detstva, ktorý však bol aktuálny aj v čase písania eposu i po ňom. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča. Matka ho síce vydedí, no prichýli ho ešte pyšnejší zeman - strýk, ktorý iba navzdory nenávidenej švagrinej vystrojí synovcovi svadbu. Obraz svadby dáva básnikovi možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Záver skladbysmeruje k uzmiereniu matky so synom zásluhou vnúčaťa v scénke , ktorá patrí k najdojímavejším v slovenskej literatúre. Dielo je rámcované obrazom rodostromu na začiatku a zdravej jablone v závere skladby. práve jabloň svojimi plodmi pritiahne vnúča za starou materou a súčasne symbolizuje životaschopnosť sedliactva.
V Gáborovi Vlkolinskom zobrazil vnútorné i vonkajšie príčiny úpadku zemianstva, jeho hynutie.

Martin Kukučín, pochádzal takisto z Oravy, ktorej prostredie sa takisto odrazilo v jeho tvorbe, ale jeho život bol poznačený početnými premiestňovaniami sa. Pôsobil v Juhoslávii, v Južnej Amerike a inde. Povolaním bol učiteľ. Písal zväčša romány a poviedky s rôznou tematikou, ktorá však často mala veľa spoločného s jednoduchým ľudom.