Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe
J. Kalinčiaka, S.H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava, M. Kukučína.


Ján Kalinčiak bol jedným z významných prozaikov slovenského romantizmu. Písal aj poéziu, ale jeho prozaické dielo je také rozsiahle, že zatienilo básnicku tvorbu. V jeho dielach sa vystriedalo viacero romantických motívov : láska, historické príbehy, baladické námety, národ a pod. Medzi jeho poéziou a prózou je tematická súvislosť. Jedným z Kalinčiakových najvýznamnejších diel je dielo Reštavrácia s podtitulom Obrazy z nedávnych čias. Zaľudnil ju zemianskými postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého pozoruhodnejšieho činu. Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Prípravy na voľby boli miestom, kde sa ozývalo ich sebavedomie ako ozvena zašlej slávy. V Kalinčiakovej povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta. Nenájdeme medzi nimi ani jednu postavu, ktorá by mohla byť hrdinom povesti, a preto niet v nej ani typického romantického konfliktu. Na obraze zemanov ukázal nenávratnosť toho, čo sa prežilo a stáva sa príťažou pre ďalší vývin.

Svetozár Hurban - Vajanský svojou bohatou umeleckou, publicistickou, literárnokritickou, redakčnou i organizačno - politickou činnosťou hlboko zasahoval do slovenského života, myslenia i literatúry. Jeho zameranie na "vyššie" vrstvy je evidentné v jeho dielach Letiace tiene a v románe Suchá ratolesť. Najtypickejšou postavou oboch próz je postava zemana, resp. zemana - statkára. V časoch spisovateľovej mladosti mala táto postava skutočne závažný podiel na politickom živote v Uhorsku. keďže sa slovenské zemianstvo v sedemdesiatych rokoch odnárodňovalo, v uhorských pomeroch sa vážne pociťovalajeho neúčasť v národno - obrannom boji slovenskej buržoázie. Realistickí spisovatelia sa preto zamýšľajú nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora a nad jeho zástojom v národnom živote. Uvedený problém vytváral i tematické jadro oboch Vajanského próz. V Letiacich tieňoch zachytil autor veľmi citlivo na osudoch zemianskej rodiny proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského i hospodárskeho života. V spojení zemianstva spätého s pôdou a národne uvedomelej slovenskej inteligencie videl autor spoločenskú perspektívu v národnoobrannom zápase. V románe Suchá ratolesť spracúva spisovateľ podobnú problematiku. Ústredným problémom románu je otázka vedúcich síl v národe, resp.