Vojtech Mihálik

(1926 – 2001)

- narodil sa v Dolnej Strede (teraz časť Serede)
- katolícke gymnázium absolvoval v Trnave
- študoval na Filozof. fakulte UK v Bratislave slovenčinu a filozofiu
- pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Kniha, Slovenský spisovateľ, československý voják
- pôsobil od roku 1969 ako verejný činiteľ v najvyšších štátnych a straníckych funkciách
- v rokoch 1977 – 1985 bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ

Literárna tvorba

- do literatúry vstúpil po vojne
- začínal na pozíciách kresťanského humanizmu a takou je zbierka ANJELI.
- neskôr prešiel k socialistickému realizmu
- patrí k najčítanejším a najznámejším básnikom v slovenskej literatúre
- prekladal hlavne z antickej, francúzskej, poľskej a českej literatúry
- je však predovšetkým básnik s príklonom k proletárskej a socialistickej poézii
- tento jeho prerod začal v zbierke PLEBEJSKÁ KOŠEĽA
- ďalšia zbierka je Spievajúce srdce – vyjadruje v nej lásku k Slovenksu, úctu k robotníkom, roľníkom, mládeži a vojakom. Spôsobila rozruch, lebo téma bola iná, nová.
- v 50-tych rokoch podľahol schematizmu (podľa jednej schémy) a píše aj menej hodnotné básne, napr. zbierka Ozbrojená láska a zbierka Neumriem na slame. Chýba im spontánnosť a prirodzenosť.
- po dlhšej odmlke v 60-tych rokoch napísal zbierku Archimedove kruhy – je to politická lyrika a druhá je Vzbúrený Jób – táto zbierka vznikala 10 rokov a vyvolala živú odozvu u čitateľov aj u kritiky. Rieši v nej svetonázorové problémy. Používa v nej lyrické, epické a dramatické prvky. Zaoberá sa životom človeka a jeho orientáciou na vzburu a pokrok. Porovnáva ich na živote pracujúceho človeka, kde vzbura prevládne nad pokorou. Jób je symbolom slovenského ľudu. Hl. myšlienka – odpor voči sociálnej skutočnosti.

- zbierka Tŕpky – je obľúbená zbierka, i keď kritika jej vyčíta prílišné poúčanie a moralizovanie, jednostranne nastoľuje obraz ženy trpiteľky. Básne v zbierke majú epický pôdorys, dramatické napätie a niekedy sa strieda poézia s prózou. Básne nie sú členené na strofy, tvoria celok. Sú písané voľným veršom bez rýmu. Sú tam aj vulgarizmy, ale nepôsobia rušivo.

- báseň Zaostalé ženy – z krásnych dievčat zostávajú zaostalé ženy, ktorým sny ubili každodenné starosti a kariéra mužov. Mužom sa páčia pekné ženy. Nepriamo poukazuje na veľké percento rozvodovosti, na kt. doplácajú deti. Takou je tiež napr. báseň Siroty žijúcich rodičov.
- báseň Krájanie – je o sklamaní v láske, keď muž opustí ženu kvôli inej. Krájanie je symbolom toho, že chce zabudnúť. Na konci nôž narazí na malý čierny kameň – lásku, znamená to, že tá jeho žena ho stále ľúbi. Sklamanie, rozchod, samota. Chcela sa zbaviť spomienok, ale nemohla. Aj tak v jej srdci zostala láska, síce ju jej muž opustil.

- básnik opisuje ľudí, ktorí nemôžu mať deti a sú osamotení a do kontrastu dáva tých, ktorí deti majú a nevedia si tento dar vážiť. Kritizuje chamtivosť, túžbu ľudí mať viac na úkor iných radostí a pod.

- báseň Sadli k stolu, rátajú – odopierajú si všetky radosti, len aby si kúpili auto a ich deti potom závidia druhým veci, ktoré nemôžu mať oni.

- jeho básne majú epický pôdorys, dramatické napätie, voľný verš bez rýmu a nečlenia sa na strofy, tvoria celok. Niekedy autor kombinuje poéziu s prózou. Sú tu aj vulgarizmy, kt. nepôsobia rušivo.

- zbierka Appassionata – realistická zbierka z ľúbostného citu prechádza k širším spoločenským problémom. Nikoho a nič už nešetrí, ani seba. Priznáva starobu.

zbierka Nárek – podnadpis Prečo deti umierajú – sú to myšlienkové pochody starnúceho muža, kt. sa má v neskorom veku stať opäť otcom, cíti očakávanie, radosť, nádej, ale i sklamanie a bôľ.