Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

František Hečko

(1905 – 1960)

- narodil sa v Suchej nad Pranou
- pochádzal z vinohradníckej rodiny
- študoval na poľnohosp. školách
- pracoval ako redaktor, v Matici Slovenskej
- od roku 1945 sa venoval lit. torbe(začínal poéziou)

Literárna tvorba:

- vydal zbierku Vysťahovalci – sú v nej problémy dediny a to aj sociálne a rodinné

- prvý román bol Červené víno

– je to jeden z najzrelších románov v slov. literatúre. Má rozsiahly dej – od začiatku 20. stor. do roku 1930. Má autobiografické prvky na postave Mareka. Je sfilmované. Zobrazuje osudy rodiny Habdžovcov, jej tri generácie a ich generačné spory.

dej

- starí sú hrdí, nechcú dovoliť synovi Urbanovi, aby sa oženil s chudobnou Kristínou, preto Urban odchádza z dediny Zelená Misa do Vlčindolu. Tu začína hospodáriť vo vinohrade. Príkladne sa oň stará, ale i o rodinu.
- má syna Mareka a dcéru Magdalénu.
- počas hospod. krízy sa zadlžia, prídu o majetok, predajú ho na dražbe. 
- k rozoprou dochádza medzi Urbanom a Silvestrom Bolebruchom, je to sused a bývalý sok. Je krutý a štve dedinčanov proti Urbanovi. Jeho dcéra Lucia sa zamiluje do Mareka a staré nepriateľstvo medzi susedmi sa obnovuje.
- významná je postava starej matky, kt. sa obetuje a na Vianoce, keď chce priniesť jedlo Urbanovým deťom, zamrzne.
- do deja zasiahla 1. svetová vojna, Urban narukuje a Kristína sa musí starať o všetko sama. Marek jej pomáha, je šikovný. Urban sa chce vzoprieť starým rodovým tradíciám, sužuje ho bieda a prepadne alkoholizmu.
- Kristína umiera, mala choré srdce a Marek sa s Luciou ožení, zdedí majetok po starých rodičoch. Nakoniec zomiera aj Urban. Príbeh končí zmierlivo.

téma – osudy dediny Vlčindov

jazyk – autor používa nárečový jazyk západoslovenskej dediny, dialektizmy a vinohradnícku terminológiu

hlavná myšlienka

– odsúdenie vojny a jej dôsledkov
– odsúdenie pachtenia za majetkom za každú cenu (Bolebruch, starí Habdžovci a Pančocha)
– nová generácia prináša nový život

Habdžovci a Bolebruch sa zmieria vďaka vidine spojenia majetku
Habdžovci sú pokrokoví, zavádzajú nové metódy hospodárenia, napr. Urban zakladá vinohradnícky spolok

-román Drevená dedina je z obdobia kolektivizácie, dej sa odohráva na Orave a zachytáva koniec 2. sv. vojny, založenie Komunistickej strany, ľudových milícií, voľby a kolektivizáciu. Vystupuje tu veľa postáv a kritika mu vyčítala, že nie sú dobre vykreslené. Kolektivizácia vraj prebieha veľmi hladko, že je zidealizovaná. Zachytáva obraz premeny slovenskej dediny. Je vrcholné dielo socialistického realizmu v próze a autor sa nevyhol schematizmu.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk