František Hečko
(1905 – 1960)
- narodil sa v Suchej nad Pranou - pochádzal z vinohradníckej rodiny - študoval na poľnohosp. školách - pracoval ako redaktor, v Matici Slovenskej - od roku 1945 sa venoval lit. torbe(začínal poéziou)
Literárna tvorba:
- vydal zbierku Vysťahovalci – sú v nej problémy dediny a to aj sociálne a rodinné
- prvý román bol Červené víno
– je to jeden z najzrelších románov v slov. literatúre. Má rozsiahly dej – od začiatku 20. stor. do roku 1930. Má autobiografické prvky na postave Mareka. Je sfilmované. Zobrazuje osudy rodiny Habdžovcov, jej tri generácie a ich generačné spory.
dej
- starí sú hrdí, nechcú dovoliť synovi Urbanovi, aby sa oženil s chudobnou Kristínou, preto Urban odchádza z dediny Zelená Misa do Vlčindolu. Tu začína hospodáriť vo vinohrade. Príkladne sa oň stará, ale i o rodinu. - má syna Mareka a dcéru Magdalénu. - počas hospod. krízy sa zadlžia, prídu o majetok, predajú ho na dražbe. - k rozoprou dochádza medzi Urbanom a Silvestrom Bolebruchom, je to sused a bývalý sok. Je krutý a štve dedinčanov proti Urbanovi. Jeho dcéra Lucia sa zamiluje do Mareka a staré nepriateľstvo medzi susedmi sa obnovuje. - významná je postava starej matky, kt. sa obetuje a na Vianoce, keď chce priniesť jedlo Urbanovým deťom, zamrzne. - do deja zasiahla 1. svetová vojna, Urban narukuje a Kristína sa musí starať o všetko sama. Marek jej pomáha, je šikovný. Urban sa chce vzoprieť starým rodovým tradíciám, sužuje ho bieda a prepadne alkoholizmu. - Kristína umiera, mala choré srdce a Marek sa s Luciou ožení, zdedí majetok po starých rodičoch. Nakoniec zomiera aj Urban. Príbeh končí zmierlivo.
téma – osudy dediny Vlčindov
jazyk – autor používa nárečový jazyk západoslovenskej dediny, dialektizmy a vinohradnícku terminológiu
hlavná myšlienka
– odsúdenie vojny a jej dôsledkov – odsúdenie pachtenia za majetkom za každú cenu (Bolebruch, starí Habdžovci a Pančocha) – nová generácia prináša nový život
Habdžovci a Bolebruch sa zmieria vďaka vidine spojenia majetku Habdžovci sú pokrokoví, zavádzajú nové metódy hospodárenia, napr. Urban zakladá vinohradnícky spolok
-román Drevená dedina je z obdobia kolektivizácie, dej sa odohráva na Orave a zachytáva koniec 2. sv. vojny, založenie Komunistickej strany, ľudových milícií, voľby a kolektivizáciu. Vystupuje tu veľa postáv a kritika mu vyčítala, že nie sú dobre vykreslené. Kolektivizácia vraj prebieha veľmi hladko, že je zidealizovaná. Zachytáva obraz premeny slovenskej dediny. Je vrcholné dielo socialistického realizmu v próze a autor sa nevyhol schematizmu.
|