Wellsa a Karla Čapka, cez strednú generáciu Isaaca Asimova, až po dnešných populárnych spisovateľov akými sú Robert Sheckley zo svetovej a Ondřej Neff z českej sf tvorby.

V texte sú použité skratky sci-fi alebo sf, ktoré znamenajú to isté: science-fiction, čiže vedecká fantastika. Nech vás neprekvapí, že nespomínam všetky diela jednotlivých autorov. V takom objeme dát by sa ťažko orientoval akýkoľvek čitateľ, len Asimov napísal takmer 400 kníh. Cieľom je priblížiť na malom priestore spisovateľský charakter autorov a charakter ich najlepších sci-fi diel. V úvodzovkách sú uvedené citáty z konkrétnych kníh v slovenčine, prípadne češtine a to najmä v prípade českých autorov, ktorých diela sú do tej miery osobité vo svojom „materskom“ jazyku, že preklad by im na kvalitách jednoznačne ubral. AMERICKÁ SF



ISAAC ASIMOV je legendou svetovej sf. Narodil sa v Sovietskom Zväze (bližšie sa vie len to, že v Európskej časti Ruskej Federácie) roku 1920. Keď mal tri roky, rodičia s ním emigrovali do USA a tak sa stal americkým občanom. Prvú poviedku napísal ako trinásťročný, a napriek tomu, že publikovania sa pochopiteľne nedočkala, vo svojom úsilí nepoľavil a roku 1939 v časopise publikoval Astounding svoju prvú poviedku Súmrak (Nightfall,1939), ktorá je dnes zberateľským skvostom. Odvtedy písal poviedky rýchlym tempom a spoločne boli vydané v zbierkach I, Robot (Ja, robot 1950, česky 1981) a Zvyšok robotov (The Rest of the Robots, 1964). V roku1982 bola vydaná kompletná zbierka jeho poviedok o robotoch Kompletný robot (The Complete Robots, 1982). Azda najznámejšou Asimovovou poviedkou o robotoch, ktorá vyšla pôvodne ako román a Asimov ho výrazne skrátil je Dvestoročný človek (The Bicentennial Man, 1976). Opisuje v nej „život“ robota Andrewa (Asimovovi hrdinovia zvyknú dávať mená svojim robotom podľa ich typového radu, v tomto prípade NDR) v rodine Martinovcov počas piatich generácií. Andrew vyjde z výrobného pásu Národnej americkej s chybou v pozitronických dráhach a vyskytuje sa u neho určitý ľudský element náhodnosti a túžby. Začne to tak, že najmladšej členke rodiny (Dievčatko) vyreže prívesok z dreva. Jedného dňa Andrew zatúži po slobode, lebo je formálne stále majetkom Martinovcov, aj keď je de facto členom rodiny. Súd odmieta jeho slobodu uznať argumentujúc, že slobodný môže byť len človek. Andrew sa pred súdom vysloví takto: „V tejto súdnej sieni bolo povedané, že slobodný môže byť len človek. Mám dojem, že slobodný môže byť len ten, kto po slobode túži.