Ja po slobode túžim.“(Roboti a androidi,Svoboda, 1988) Oporná veta súdneho rozsudku znela: „Z právneho hľadiska, nemožno upierať slobodu nikomu, kto má natoľko vyspelé myslenie, že chápe jej zmysel a túži po tomto stave.“ (Roboti a androidi, Svoboda, 1988) Andrew nakoniec zatúži stať sa človekom a keď pochopí, že ľudia ho človekom neuznajú ak bude nesmrteľný, urobí zásadné rozhodnutie- podrobí sa oprácii, ktorá mu umožní odstavovanie pozitronických dráh až do dňa 200. výročia jeho vyrobenia. Za poviedku Dvestoročný človek získal Asimov ocenenie Hugo aj Nebula, čo sú najprestížnejšie sci-fi ocenenia.
Ako profesor biochémie písal Asimov na základe prírodných zákonov a jeho diela sa vyznačujú „Asimovovskou“ logikou ostrou ako britva. Predovšetkým je známy ako autor troch zákonov robotiky, ktoré stvoril pre vlastnú potrebu, ale neskôr sa stali záväzné aj pre ostatných spisovateľov, píšucich o robotoch. Napísal ich v spolupráci s dlhoročným priateľom a šéfredaktorom časopisu Astounding Johnom W. Campbellom. Znejú takto:

1. Robot nesmie ublížiť človeku, alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku bolo ublížené.

2. Robot musí vykonať príkaz človeka, okrem prípadov, kedy je tento príkaz v rozpore s prvým zákonom.

3. Robot musí chrániť sám seba pred zničením okrem prípadov, kedy je táto ochrana v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Tieto Asimovove zákony vniesli do robotickej (mimochodom, Asimov je autorom slova „robotika“) sci-fi poriadok a funkčnosť. Žiadne nezmyselné vzbury robotov á la R.U.R. už neprichádzali do úvahy. Je nanajvýš jasné, že ak človek vyrobí zariadenie schopné myslieť a venuje mu nadľudskú silu, nemôže ho nechať behať po svete ako Shellyovského Frankensteina. Asimovovi roboti majú tri zákony nezmazateľne uložené vo svojich pozitronických dráhach a NIKDY, absolútne nikdy ich nemôžu porušiť. Samozrejme, ak sa niektorý z vedcov Národnej americkej spoločnosti (tá sa v jeho poviedkach objavoje veľmi často) na výrobu robotov nerozhodne vyrobiť robota bez nich. To sa udialo v knihe Kalibán (The Caliban, 1992), ktorú však Asimov písal spoločne s Johnom Wyndhamom na sklonku svojho života a zrejme by to inak nedopustil.
Robotická sci-fi je ale len jednou časťou Asimovovej tvorby. Jeho najväčším dielom je seriál noviel o Základni. Najprv napísal len trilógiu: Základňa, Základňa a Ríša, Druhá základňa (Foundation, 1951, Foundation and Empire,1952, Second Foundation, 1953). Ide dlhý rad navzájom spojených epizód vo vzdialenej budúcnosti. Vznikne vedné odvetvie psychosociológia, pomocou ktorého sa dá predvídať správanie spoločnosti v budúcnosti. Psychohistorik Salvor Hardin predvída rozpad galaktického impéria a založí Základňu, ktorá sa má zaoberať tvorou diela Encyclopaedia Galactica, vďaka ktorému sa má skrátiť obdobie temna z 50 000 len na 1000 rokov.