Významnú rolu v príbehu hraje Benegeseritské sesterstvo, ktoré má za úlohu vyšľachtiť vesmírneho nadčloveka Kwizatza Haderaka. Aby bolo šľachtenie ukončené, bolo potrebné aby Jessica Atreides, manželka vojvodu Leta Atreida porodila dcéru. Tá by sa vydala za potomka baróna Vladimíra Harkonnena, a ich potomok by bol Kwizatz Haderak. Jessiaca však z lásky k Letovi porodí syna Paula. Preto Shaddam IV chce zničiť rod Atreidov, povolá ich na Dunu, čo je normálne veľká česť. Je však dohodnutý s barónom Vladimirom Harkonnenom, že spoločne napadnú Atreidov na Dune a zničia ich. Paulovi sa však podarí utiecť a dostane sa k Fremenom- pôvodným obyvateľom Duny. Fremeni žijú hlboko v púšti a nikto nevie koľko ich vlastne na Dune žije. Žijú ukrytí v síčoch (skalných jaskyniach) ako uzavretá komunita. Fremeni Paulovi prezradia svoj cieľ- Duna ako zelená planéta. Fremeni zachytávajú každú kvapku vody pomocou vetrolapov- tie kondenzujú aj najmenšie percento vodných pár obsiahnutých vo vzduchu. Nakoniec, keď sa Paul Atreides napije vody života a nahliadne do „podstaty vecí“ zaútočí pomocou červov na sídlo Harkonnenov aj Shaddama IV. na Dune. A Duna sa po vypustení vodných nádrží zo všetkých síčov stane zelenou planétou. Duna v slovenčine nikdy nevyšla, ale v češtine vyšiel aj druhý diel Deti Duny (Children of Dune, 1977).
Duna bola roku 1986 aj sfilmovaná kultovým režisérom Davidom Lynchom. Napriek obrovskému rozpočtu a angažovaní slávnych hercov (vo filme si zahral aj slávny spevák Sting) bol film kasovým prepadákom. Napriek tomu sa stal pre priaznivcov SF kultovým.


RAY BRADBURY Americký spisovateľ, ktorý má u nás obrovský úspech nielen medzi pravovernými spisovateľmi SF. Možno, to má na svedomí jeho takmer básnický štýl, možno to že nikdy nepatril k zástancom tvrdej SF, ktorí kladú dôraz na fyzikálne zákony. Jemu ide o niečo celkom iné- rekvizity SF používa len na skúmanie ľudskej psychiky v situáciách fantastického „keby“. Ray Bradbury sa narodil roku 1920 v mestečku Waukegan v štáte Illionois a k písaniu sa dostal ako nadšený čitateľ Edgara Allena Poea, Edgara R. Burroughsa, Ambrosa Bierceho a H.P. Lovercrafta. V osemnástich publikoval svoju prvú poviedku a o rok neskôr už vydával vlastný časopis. V roku 1947 zhrnul svoje poviedky publikované v celom rade SF magazínov do svojej prvej knihy Temný karneval (Dark Carnival). O tri roky neskôr vydal kultovú Marťanskú kroniku (Martial Chronicles), ktorá sa stala svetovým bestsellerom a preslávial Raya Bradburyho. Nasledoval nemenej pôsobivý román 451 stupňov Fahrenheita (451 Fahrenheit degrees) popisujúci totalitárnu spotrebnú spoločnosť.