Z jedného z ich početných končatín na okamih vyšľahne akoby plameň, neuveriteľne presný aj na veľkú vzdialenosť, takej teploty, že rybník pri Kenningstone sa po zásahu okamžite celý vyparil“.(Vojna svetov, Slovenský spisovateľ, 1984) Takýmito slovami komentoval vystrašený pozorovateľ schopnosti návštevníkov z Vesmíru. Po rozšírení
tejto a podobných správ nastáva masový exodus z Londýna, ktorý je sprevádzaný obrovskou panikou civilného obyvateľstva a neskôr aj armády. Mimoriadne zaujímavý je fakt, že v USA po dramaturgickej úprave bol román vysielaný ako rozhlasová hra tak pútavo a zaujímavo, že spôsobil obrovskú paniku. Nejakým nedopatrením totiž relácia nebola uvedená moderátorom a poslucháči si mysleli, že sa jedná o mimoriadne Európske spravodasjtvo.
Okrem Vojny svetov je H.G. Wells autorom veľkého počtu poviedok, ktoré však rovnako ako Vojna svetov, nie sú pre dnešného čitateľa príliš zaujímavé. Je to skôr „povinné čítanie“ pre fanúšikov sci-fi. Wellsov štýl je ťažkopádny, opis situácií veľmi strnulý a dej postupuje veľmi pomaly. Napriek všetkým nedostatkom je Wellsov prínos pre svetovú sci-fi neoceniteľný a bez neho by dnes nebola tým, čím je.





GEORGE ORWELL (1903-1950) , vlastným menom Eric Arthur Blair sa narodil v Indii a do Anglicka sa jeho rodina presťahovala, keď mal štyri roky. Prvé verše uverejnil v miestnej tlači už v jedenástich rokoch a knižne debutoval v roku 1933 dielom Bez peňazí a nádeje v Londýne a Paríži (Without money and hope in London and Paris, 1933), v ktorom umelecky i dokumentárne opísal zážitky zo života medzi nezamestnanými žobrákmi, tulákmi a bezdomovcami. U nás dlhé roky z politických dôvodov neznámy a tak sa dve jeho najväčšie diela nemohli dostať do ruky čitateľovi žijúcemu na východ od železnej opony. Napriek tomu je Orwellova novela Zvieracia farma (Animal farm, 1945) u nás už veľmi známa a zaslúžila si uznanie a pozornosť. Zvieracia farma je sociologický román oblečený do abstrakcie a symboliky. Zvieratá na farme sa vzbúrili proti diktatúre človeka a rozhodli sa že si budú vládnuť samé. Avšak po zvrhnutí zlého ľudského pána sa opäť niekto zmocnil vlády- silnejšie zvieratá. Novela je pochmúrna a Orwell zdôrazňuje, že rovnosť je nemožná, lebo slabší musia byť vedení, a keby nemuseli byť, tak vedení budú, lebo sú slabší. Ak je Zvieracia farma pochmúrna, potom jediný Orwellov román 1984 (nineteen eighty-four, 1949), je vyložene temné videnie budúcnosti. Orwell napriek tomu, že bol po celý život ľavičiar a socialista, videl v diktatúre akéhokoľvek druhu alebo názvu len jediné – to najhoršie. Román zobrazuje jednotlivca Winstona ako si postupne uvedomuje príšernosť sveta, v ktorom žije.