Sveta, v ktorom deti udávajú svojich rodičov, radosť sa považuje za zločin a nad všetkými pravdami Strany vládnu neohroziteľne tri heslá:

VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA

Zdanlivá protichodnosť myšlienok v týchto heslách je charakteristická pre celú stratégiu vládnutia Strany. Strany ktorá stvorila jedno ministerstvo len na to aby menila minulosť a zamestnáva ním státisíce ľudí. Winstonov boj nemôže byť úspešný. Monštrózna depresia celej knihy vrcholiaca pri mučení Winstona človekom, o ktorom si myslel, že sú priatelia a spoločne bojujú proti Strane je korunovaná dychberúcim záverom celej knihy i tvorby Georgea Orwella. V čase písania románu 1984 bol totiž Orwell vážne chorý na tuberkulózu, ktorá ho nakoniec premohla. Dedičstvo jeho myšlienok je však nesmrteľné. Napriek tomu, že nálepka SF Orwellovi príliš nepristane, lebo z dvoch písmen je mu vlastné len to druhé F-fikcia. Fiktívny štát, mesto, režim, diktatúra dokonca tvorí nový jazyk. Taký, aby pre niektoré javy ani neexistovalo označenie. Orwellov pohľad je vyložene vizionársky- jeden z mála vynálezov románe 1984 je stroj na mučenie.
Z Orewellovho diela priam kričí vážne memento ľudskej bezohľadnosti.



STANISLAW LEM (1921- 1991) bol lekár, filozof, románopisec, literárny teoretik futurológ a najprekladanejší poľský autor vôbec a samozrejme jeden z najznámejších svetových autorov sci-fi najvyššieho rangu. Absolvoval gymnázium a vyštudoval medicínu, ale jeho vzdelanie a záujmy sú oveľa širšie. Okrem iného je zakladajúcim členom Poľskej astronautickej spoločnosti a členom Poľskej kybernetickej spoločnosti. Presadil sa hneď svojim prvým uverejneným románom Astronauti (Astronauci, 1951), preloženým do desiatky jazykov a sfilmovaným v koprodukcii Poľsko/NDR. Dnes bibliografia Lemových diel presahuje 40 titulov, väčšinou sci-fi, z toho viac ako dve tretiny preložené do češtiny či slovenčiny. Tri roky po Astronautoch vyšla zbierka poviedok Seznam (Seznam i inne opowiadania, 1954), v ktorej sa po prvý krát objavila postava hviezdneho baróna Prášila, kapitána galaktickej plavby Ijona Tichého, hrdinu dvoch cyklov komických grotesiek, Ciest a spomienok Ijona Tichého. Ďaľšie tichého osudy zachytil Stanislav Lem v knihách Dzienniki gwiazdowe (Hviezdne denníky, 1957) a Ksiega robotóv (Kniha robotov, 1961). Po česky vyšli postupne všetky príbehy v súboroch Sezam(1957, Spomienky Ijona Tichého (1964), Zachráňme vesmír (1966) a predovšetkým Futurologický kongres (1977). V zbierke poviedok Invázia z Alderabanu (Inwazja z Alderabanu, 1959) vstúpil n scénudruhý hrdina mnohých príbehov, kadet Pirx. Na rozdiel od chvastajúceho sa Ijona Tichého je to hrdina veľmi nehrdinský. Aj Pirxove osudy mohli poľskí čitatelia sledova´t postupne v niekoľkých knihách.