Sci-fi v 20. storočí

OBSAH:

Úvod.......................................................2
Metodika práce.......................................3
Americká sf............................................4
Isaac Asimov..........................................4
Frank Herbert.........................................5
Ray Bradbury.........................................6
Robert Sheckley.....................................7
Česká sf..................................................8
Karel Čapek............................................8
Ondřej Neff............................................8
Zvyšok sveta..........................................10
Herbert George Wells............................10
George Orwell.......................................10
Stanislav Lem........................................11
Diskusia.................................................13
Záver......................................................14
Summary................................................15
Použitá literatúra....................................16
























ÚVOD

Čítanie sci-fi literatúry je podľa môjho názoru veľmi užitočný spôsob relaxovania a ja sám takto trávim značnú časť svojho voľného času. Nie je inej literatúry, ktorá by v človeku takým pútavým spôsobom nové uhly nazerania na skutočnosti, ktoré nás denno-denne stretávajú. Nemenné dogmy sa stávajú vratkými a nikdy neviete, či naozaj povolia.

A práve dnes, keď ľudstvo prekročilo prah nového milénia je pravý čas zahľadieť sa ešte ďalej do budúcnosti, ako to robievali spisovatelia kníh, ktoré sú dnes už klasikou. Práve im som chcel venovať čo najväčší priestor. Ale spisovatelia sc-fi by neznamenali dodnes nič, keby neexistovali ich oddaní čitatelia. Práve okruh čitateľov sci-fi je tradične dosť úzky. Cieľom mojej snahy je priblížiť čitateľovi fantastický svet vedeckej fantastiky.





































METODIKA PRÁCE


Celá práca je jednoznačne založená na vlastných skúsenostiach, len biografické údaje sú doplnené z rôznych encyklopedických i neencyklopedických publikácií či internetu. Základom však boli pochopiteľné samotné zbierky poviedok, romány a rôzne antológie, na ktorých nedostatok na čitateľskom trhu sa momentálne nemôžeme sťažovať.

Cieľom bolo zachytiť rôznorodosť vedeckej fantastiky u všetkých jej autorov nezávisle od doby, v ktorej žili: od jej počiatkov u legendárneho H.G.

Wellsa a Karla Čapka, cez strednú generáciu Isaaca Asimova, až po dnešných populárnych spisovateľov akými sú Robert Sheckley zo svetovej a Ondřej Neff z českej sf tvorby.

V texte sú použité skratky sci-fi alebo sf, ktoré znamenajú to isté: science-fiction, čiže vedecká fantastika. Nech vás neprekvapí, že nespomínam všetky diela jednotlivých autorov. V takom objeme dát by sa ťažko orientoval akýkoľvek čitateľ, len Asimov napísal takmer 400 kníh. Cieľom je priblížiť na malom priestore spisovateľský charakter autorov a charakter ich najlepších sci-fi diel. V úvodzovkách sú uvedené citáty z konkrétnych kníh v slovenčine, prípadne češtine a to najmä v prípade českých autorov, ktorých diela sú do tej miery osobité vo svojom „materskom“ jazyku, že preklad by im na kvalitách jednoznačne ubral. AMERICKÁ SF



ISAAC ASIMOV je legendou svetovej sf. Narodil sa v Sovietskom Zväze (bližšie sa vie len to, že v Európskej časti Ruskej Federácie) roku 1920. Keď mal tri roky, rodičia s ním emigrovali do USA a tak sa stal americkým občanom. Prvú poviedku napísal ako trinásťročný, a napriek tomu, že publikovania sa pochopiteľne nedočkala, vo svojom úsilí nepoľavil a roku 1939 v časopise publikoval Astounding svoju prvú poviedku Súmrak (Nightfall,1939), ktorá je dnes zberateľským skvostom. Odvtedy písal poviedky rýchlym tempom a spoločne boli vydané v zbierkach I, Robot (Ja, robot 1950, česky 1981) a Zvyšok robotov (The Rest of the Robots, 1964). V roku1982 bola vydaná kompletná zbierka jeho poviedok o robotoch Kompletný robot (The Complete Robots, 1982). Azda najznámejšou Asimovovou poviedkou o robotoch, ktorá vyšla pôvodne ako román a Asimov ho výrazne skrátil je Dvestoročný človek (The Bicentennial Man, 1976). Opisuje v nej „život“ robota Andrewa (Asimovovi hrdinovia zvyknú dávať mená svojim robotom podľa ich typového radu, v tomto prípade NDR) v rodine Martinovcov počas piatich generácií. Andrew vyjde z výrobného pásu Národnej americkej s chybou v pozitronických dráhach a vyskytuje sa u neho určitý ľudský element náhodnosti a túžby. Začne to tak, že najmladšej členke rodiny (Dievčatko) vyreže prívesok z dreva. Jedného dňa Andrew zatúži po slobode, lebo je formálne stále majetkom Martinovcov, aj keď je de facto členom rodiny. Súd odmieta jeho slobodu uznať argumentujúc, že slobodný môže byť len človek. Andrew sa pred súdom vysloví takto: „V tejto súdnej sieni bolo povedané, že slobodný môže byť len človek. Mám dojem, že slobodný môže byť len ten, kto po slobode túži.

Ja po slobode túžim.“(Roboti a androidi,Svoboda, 1988) Oporná veta súdneho rozsudku znela: „Z právneho hľadiska, nemožno upierať slobodu nikomu, kto má natoľko vyspelé myslenie, že chápe jej zmysel a túži po tomto stave.“ (Roboti a androidi, Svoboda, 1988) Andrew nakoniec zatúži stať sa človekom a keď pochopí, že ľudia ho človekom neuznajú ak bude nesmrteľný, urobí zásadné rozhodnutie- podrobí sa oprácii, ktorá mu umožní odstavovanie pozitronických dráh až do dňa 200. výročia jeho vyrobenia. Za poviedku Dvestoročný človek získal Asimov ocenenie Hugo aj Nebula, čo sú najprestížnejšie sci-fi ocenenia.
Ako profesor biochémie písal Asimov na základe prírodných zákonov a jeho diela sa vyznačujú „Asimovovskou“ logikou ostrou ako britva. Predovšetkým je známy ako autor troch zákonov robotiky, ktoré stvoril pre vlastnú potrebu, ale neskôr sa stali záväzné aj pre ostatných spisovateľov, píšucich o robotoch. Napísal ich v spolupráci s dlhoročným priateľom a šéfredaktorom časopisu Astounding Johnom W. Campbellom. Znejú takto:

1. Robot nesmie ublížiť človeku, alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku bolo ublížené.

2. Robot musí vykonať príkaz človeka, okrem prípadov, kedy je tento príkaz v rozpore s prvým zákonom.

3. Robot musí chrániť sám seba pred zničením okrem prípadov, kedy je táto ochrana v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Tieto Asimovove zákony vniesli do robotickej (mimochodom, Asimov je autorom slova „robotika“) sci-fi poriadok a funkčnosť. Žiadne nezmyselné vzbury robotov á la R.U.R. už neprichádzali do úvahy. Je nanajvýš jasné, že ak človek vyrobí zariadenie schopné myslieť a venuje mu nadľudskú silu, nemôže ho nechať behať po svete ako Shellyovského Frankensteina. Asimovovi roboti majú tri zákony nezmazateľne uložené vo svojich pozitronických dráhach a NIKDY, absolútne nikdy ich nemôžu porušiť. Samozrejme, ak sa niektorý z vedcov Národnej americkej spoločnosti (tá sa v jeho poviedkach objavoje veľmi často) na výrobu robotov nerozhodne vyrobiť robota bez nich. To sa udialo v knihe Kalibán (The Caliban, 1992), ktorú však Asimov písal spoločne s Johnom Wyndhamom na sklonku svojho života a zrejme by to inak nedopustil.
Robotická sci-fi je ale len jednou časťou Asimovovej tvorby. Jeho najväčším dielom je seriál noviel o Základni. Najprv napísal len trilógiu: Základňa, Základňa a Ríša, Druhá základňa (Foundation, 1951, Foundation and Empire,1952, Second Foundation, 1953). Ide dlhý rad navzájom spojených epizód vo vzdialenej budúcnosti. Vznikne vedné odvetvie psychosociológia, pomocou ktorého sa dá predvídať správanie spoločnosti v budúcnosti. Psychohistorik Salvor Hardin predvída rozpad galaktického impéria a založí Základňu, ktorá sa má zaoberať tvorou diela Encyclopaedia Galactica, vďaka ktorému sa má skrátiť obdobie temna z 50 000 len na 1000 rokov.

Týchto tisíc rokov však majú Základňu stretávať rôzne krízy a len ich vhodným odstránením je možné dokázať obnovenie Ríše v takom relatívne krátkom časovom horizonte. Dielo je plné zvratov a prekvapivých situácií. V prevej, najzaujímavejšej časti Základňa Asimov ukazuje dôležitosť jednotlivých epôch a ich predstaviteľov pri riešení kríz. Najprv starostovia, potom obchodníci, obchodní magnáti a tak ďalej veľmi sofistikovane obchádzajú krízy. V slovenskom preklade je kdispozícii len prvá časť (Základňa, Tatran, 1977) čo je pre slovenského čitateľa obrovská škoda. Na druhú stranu mnohí (vrátane mňa) si svoju angličtinu preverili pri čítaní originálu. Ďaľšia možnosť je siahnuť po českých prekladoch, ktoré vyšli o v českom vydavateľstve AG Kult (1991). V knihách z tohto vydavateľstva je však Foundation nesprávne preložené ako „Nadace“. Seriál o Základni bol roku 1966 ocenený cenou Hugo ako najlepší sci-fi seriál histórie. Neskôr Asimov napísal ďaľsie tri časti. Na hraniciach Základne (Foundation’s edge,1982), Základňa, Zem (Foundation and Earth,1986) a Predohra k Základni (Prelude to Foundation). Za román Na hraniciach Základne získal Asimov Huga za najlepší román roku 1982. Za zmienku stoja ešte ďalšieie dve diela: Okruhliak na oblohe (Pebble in the sky, 1950) a Koniec Večnosti (End of Eternity, 1955). Obe sa zahrávajú s paradoxmi času a patria do výkvetu Asimovovej tvorby. Obe vyšli v slovenčine a určite sú vhodné aj pre začínajúceho čitateľa sci-fi.
Isaac Asimov je podľa názoru väčšiny čitateľov sci-fi neprekonateľný, čo sa týka jeho prínosu pre svetovú vedeckú fantastiku. Je podpísaný pod takmer 400 (!) knihami (väčšinu z nich skutočne napísal). S ním umrela roku 1993 aj významná epocha svetovej sci-fi, ktorej nositeľom bol predovšetkým Isaac Asimov.


FRANK HERBERT- autor kultovej Duny! Ako autor poviedok sa príliš nepresadil a slávny je jednoznačne vďaka svojej fenomenálnej Dune. Herbert hovorí, že po tom, čo napísal asi dvadsať poviedok a žiadna sa nedočkala publikovania, rozhodol sa napísať román, ktorého ignorovanie bude veľmi ťažké. Vo svojich 32 rokoch (narodil sa roku 1942) vydal v roku Dunu (Dune, 1974). Duna, nehostinná, púštna planéta, na ktorej nespadne ani kvapka dažďa. V piesku žijú nebezpečné červy až 200 metrov dlhé. Duna je jedinou planétou Univerza, na ktorej sa nachádza Korenie. Nevyhnutné pre medzihviezdne lety, je silnou drogou a zdokonaluje zmysly. Na ťažbu Korenia dohliada vždy jeden z národov, žijúcich v područí cisára Padishaha Shaddama IV. Najvýznamnejšie sú znepriatelené rody Atreidov, ktorí žijú na modrej planéte Caladan a rodu Harkonnenov, ktorých domovom je planéta Giedi Prima.

Významnú rolu v príbehu hraje Benegeseritské sesterstvo, ktoré má za úlohu vyšľachtiť vesmírneho nadčloveka Kwizatza Haderaka. Aby bolo šľachtenie ukončené, bolo potrebné aby Jessica Atreides, manželka vojvodu Leta Atreida porodila dcéru. Tá by sa vydala za potomka baróna Vladimíra Harkonnena, a ich potomok by bol Kwizatz Haderak. Jessiaca však z lásky k Letovi porodí syna Paula. Preto Shaddam IV chce zničiť rod Atreidov, povolá ich na Dunu, čo je normálne veľká česť. Je však dohodnutý s barónom Vladimirom Harkonnenom, že spoločne napadnú Atreidov na Dune a zničia ich. Paulovi sa však podarí utiecť a dostane sa k Fremenom- pôvodným obyvateľom Duny. Fremeni žijú hlboko v púšti a nikto nevie koľko ich vlastne na Dune žije. Žijú ukrytí v síčoch (skalných jaskyniach) ako uzavretá komunita. Fremeni Paulovi prezradia svoj cieľ- Duna ako zelená planéta. Fremeni zachytávajú každú kvapku vody pomocou vetrolapov- tie kondenzujú aj najmenšie percento vodných pár obsiahnutých vo vzduchu. Nakoniec, keď sa Paul Atreides napije vody života a nahliadne do „podstaty vecí“ zaútočí pomocou červov na sídlo Harkonnenov aj Shaddama IV. na Dune. A Duna sa po vypustení vodných nádrží zo všetkých síčov stane zelenou planétou. Duna v slovenčine nikdy nevyšla, ale v češtine vyšiel aj druhý diel Deti Duny (Children of Dune, 1977).
Duna bola roku 1986 aj sfilmovaná kultovým režisérom Davidom Lynchom. Napriek obrovskému rozpočtu a angažovaní slávnych hercov (vo filme si zahral aj slávny spevák Sting) bol film kasovým prepadákom. Napriek tomu sa stal pre priaznivcov SF kultovým.


RAY BRADBURY Americký spisovateľ, ktorý má u nás obrovský úspech nielen medzi pravovernými spisovateľmi SF. Možno, to má na svedomí jeho takmer básnický štýl, možno to že nikdy nepatril k zástancom tvrdej SF, ktorí kladú dôraz na fyzikálne zákony. Jemu ide o niečo celkom iné- rekvizity SF používa len na skúmanie ľudskej psychiky v situáciách fantastického „keby“. Ray Bradbury sa narodil roku 1920 v mestečku Waukegan v štáte Illionois a k písaniu sa dostal ako nadšený čitateľ Edgara Allena Poea, Edgara R. Burroughsa, Ambrosa Bierceho a H.P. Lovercrafta. V osemnástich publikoval svoju prvú poviedku a o rok neskôr už vydával vlastný časopis. V roku 1947 zhrnul svoje poviedky publikované v celom rade SF magazínov do svojej prvej knihy Temný karneval (Dark Carnival). O tri roky neskôr vydal kultovú Marťanskú kroniku (Martial Chronicles), ktorá sa stala svetovým bestsellerom a preslávial Raya Bradburyho. Nasledoval nemenej pôsobivý román 451 stupňov Fahrenheita (451 Fahrenheit degrees) popisujúci totalitárnu spotrebnú spoločnosť.

Napriek tomu sa Bradbury vždy radšej venoval krátkemu literárnemu útvaru- poviedke a na neveľkom priestore tak najviac vynikla jeho majstrovská skratkovitá kresba ľudských charakterov, ľudskej malosti aj veľkosti. Svoje práce zhrnul do celého radu zbierok, z ktorých za zmienku stojí Ilustrovaná žena (Illustrated wife, 1950), Ilustrovaný muž (Illustrated man, 1951) či Zlaté jablká zo Slnka (Golden apples from the Sun). Pokúsil sa však o všetky možné žánre- román, horor, poéziu, drámu a dokonca aj o operné libreto, ale v žiadnom nedosiahol majstrovstvo a istotu, ktoré obdivujeme v jeho poviedkach. Autorove poviedky sú plné strachu, tajomna, rovnako ako na druhej strane jemnosti či nežný a krehký humor. Jedna poviedka za druhou uchvacuje, prekvapuje a fascinuje: autorova neuveriteľná predstavivosť unáša čitateľa do nových dimenzií a oslňuje galaxiami neobyčajných postáv a záhadných situácií. Bradbury tu dokazuje nielen svoju neopakovateľnú schopnosť objavovať nepoznané, ale tiež dokonalú znalosť ľudského tvora, ochotu vnímať jeho sny a túźby a tiež odvahu postihnúť jeho slabiny a tienisté stránky našich pováh. Nespútaný fantázia eskamotéra so slovami a príbehmi by si bezpochyby zaslúžili aj úctu takého majstra akým určite bol Edgar Allan Poe.

ROBERT SHECKLEY sa narodil roku 1928, vyštudoval po návratez kórejskej vojny newyorskú univerzitu a v roku 1952 mu v Imagination science fiction vyšla prvotina Záverečná skúška (Final Examination). Čoskoro sa stal kmeňovým autorom časopisu Galaxy, ktorý bol rajom pre autorov ľahkého pera so zmyslom pre humor. Za necelých dvadsať rokov tak vydal viac než stovku poviedok a tri romány na pokračovanie. Jeho poviedky postupne začali uverejňovať aj ďaľšie časopisy- Astounding a The magazine of fantasy and science fiction, takže kvôli svojej nehoráznej spisovateľskej potencii začal používať aj dva pseudonymy- Finn O’Donnovan a Phillips Barbee. Písal s neobyčajnou rýchlosťou, naviac všetky časopisy s nadšením siahali po jeho humorných príbehoch, v ktorých sa bežné spisovateľské rekvizity ako rakety, mimozemšťania, preľudnenie, kultúra, budúcnosť, láska, smrť menili na niečo humorné a satirické.
Sheckley napísal aj niekoľko vynikajúcich románov, napr. Desiata obeť (The tenth victim, 1958), Prines mi hlavu kúzelného princa (Bring me the head of prince charming, 1962), Vymením telo, zn. Čestne vrátim (Mindswap, 1959). Všetky tieto romány vyšli vo vydavateľstve Ivo Železný, v prvej polovici deväťdesiatych rokov a ich znalosť patrí ku scifistickej etike. Všetky sú humorné, až britké, ideálne ľahké čítanie, ktoré nezaťažuje myseľ dlhšie ako je nevyhnutne nutné.

Napriek tomu je v diele Sheckleyho evidentný kus majstrovstva a chuti do písania.



























ČESKÁ SF

KAREL ČAPEK (1890-1938) Opomenutím Karla Čapka by sme sa dopustili nenapraviteľnej chyby- bez neho by svet nikdy nepoznal výraz „robot“. Isaaac Asimov by tak nemohol napísať mnohé z zo svojich vynikajúcich diel a nemohol by vynájsť výraz „robotika“. Robotov Čapek stvoril v románe R.U.R (1921). Je varovným mementom pre rozpínavosť ľudskej techniky. Výrobca robotov Rossum ich predáva v obrovských množstvách a sú určení na všetky druhy prác. Roboti sa proti diktatúre človeka vzbúria a vylolajú nepokoje a revolúciu. V podobných utopických náladách sú napísané aj romány Továrna na absolutno (1922) a Věc Makropulos (1922). Čapkovi sa pesimistické videnie stalo zrejme osudným a nezbavil sa ho ani vo svojej najúspešnejšej dráme Krakatit (1924). Dráma sa až nápadne inšpirovala osudom Švéda Alfreda Nobela. Mladý vynálezca Prokop objaví účinnú trhavinu (Krakatit) v nádeji, že pomôže ľuďom pri ťažkej práci. Keď zistí, že človek je schopný zneužiť každý vynález. Pokúsi sa vynález zničiť, ale už je príliš neskoro a napriek bohatstvu, ktoré mu Krakatit priniesol sám seba preň zatracuje.
V tridsiatych rokoch sa K.Čapek cítil veľmi ohrozený expanzívnym a militantným nemeckým fašizmom, čo sa prejavilo v jeho tvorbe. Román Válka s mloky (1936) napáda fašizmus a ostro ho kritizuje, rovnako ako o rok hra Bílá Nemoc (1937).

ONDŘEJ NEFF (1945- ) je momentálne najpopulárnejší český autor sf literatúry. Ako odporcovi komunistického režimu sa mu len s ťažkosťami podarilo vyštudovať fakultu sociálnych vied a publucistiky UK. Počas normalizácie pôsobil ako premietač v Pražskom kine Nosorožec. Sci-fi sa venuje od roku 1975 a jeho dielo je obdivuhodné. Do povedomia scifistov sa zapísal vydaním bibliografickej štúdie Podivuhodný svět Julese Verna(1978). O štyri roky vydal prvé dejiny českej sci-fi Něco je jinak(1982) a neskôr dejiny svetovej sci-fi Všechno je jinak (1987). V roku 1985 naviac publikoval slávne Tři eseje o české sci-fi. Jeho povidky sú vynikajúcou ukážkou čítania a pochopenia ľudskej psychiky. Ak vytvára nové vynálezy, tak len preto aby poukázal na ľudskú bezradnosť so svojim rozumom. Tak je to v mnohých poviedkach zo zbierky Čtvrtý den až na Věky (1987).
Prvý groteskný sci-fi román A včely se vyrojili vydal roku 1983 a odvtedy je najuznávanejším českým sci-fi autorom. Sci-fi ho chytilo za srdce a romány z pod jeho pera vychádzal jeden román za druhým.Jednými z najznámejších sú Jádro pudla (1984) a Vejce naruby (1985). Ale Neffove najznámejšie romány vyšli tesne pred revolúciu. Najlepší, Měsíc mého života (1988) pojednáva o živote Frantu Nedomého, ktorý sa prihlásil ako baník na Mesiac.

Zhodou okolností zostane na Mesiaci na celý život. V štyroch častiach, ktoré sú všetky priliehavo nazvané Priekopníci opisuje Frantove príhody neuveriteľne pútavým spôsobom. Všetky udalosti sú pre čitateľa akoby rutinou, s ktorou sa stretáva každý deň. Posledným Neffovým dielom určeným širokej verejnosti je humorne- scifistický román Pole šťastných náhod (1989). Hrdinom je mladý Martin, ktorý sa pohádal so svojou láskou a ztrucu nenastúpi na vysokú školu. Martina totiž hádka zasiahne veľmi hlboko. S Radkou Martin prežil najkrajšie chvíle svojho života a spoločne prekonali aj tie menej radostné: „Kdyby nějaký počítač vybavený náležitými čidli měl vyhodnotit míru zkušeností jednoho i druhého a vykalkulovat šanci na úspěch, na obrazovce by se nutně musela zobrazit nula. Ale jistě by je to neodradilo. Nepoučení, vyděšení, ale vedení zavilou vúlí dosáhnout cíle. Dobyvatel nakonec bránu dobyl, byť za cenu značného poškození veřejí. Bylo to vítězství Pyrrhovo, neboť dobyvatel za ně zaplatil nejen bolestí, ale i krví: jak se totiž dral do pevně stisknuté a zoufale suché soutězky, poškodil si slizničnou řadu, odborně zvanou frenulum, lidově uzdička, která má za úkol poutat vnitřní list předkožky k ústí močové roury. Poškodil? Ubožák si ji dočista utrhl.“ (Pole šťastných náhod, Mladá Fronta, 1989). Táto ukážka dokazuje veľkú nevýhodu Neffových diel: ich preklad do iných jazykov je plnohodnotným spôsobom takmer nemožný.
V súčasnosti je Ondřej Neff známy ako vydavateľ internetového denníka Neviditelný pes a zapálený propagátor internetu vôbec.









































ZVYŠOK SVETA


HERBERT GEORGE WELLS (1866- 1946) sa pokladá za zakladateľa modernej sf.
Narodil v Londýne, po dokončení stredbej školy sa prihlásil na medicínu, ktorá ho však čoskoro prestala baviť a tak prestúpil na prírodovedeckú fakultu. Krátke poviedky a eseje začal písať na Univerzite, ale kým napísal svoj najznámejší román Vojna svetov ubehlo ešte veľa rokov. Svojim dielom Vojna svetov (War of worlds, 1898) sa nezmazateľne zapísal do histórie. Pojednáva o príchode mimozemšťanov z Marsu na Zem, ktorú chcú obsadiť, lebo ich vlastná planéta je už príliš prehustená. Pre dnešného čitateľa je mimoriadne zaujímavé, že H.G. Wells predvídal vznik niečoho, čo dnes poznáme ako laserový lúč. Pritom ho ešte skombinoval s vlastnosťami autogénu, takže mimozemšťania „ničia záhadným spôsobem.

Z jedného z ich početných končatín na okamih vyšľahne akoby plameň, neuveriteľne presný aj na veľkú vzdialenosť, takej teploty, že rybník pri Kenningstone sa po zásahu okamžite celý vyparil“.(Vojna svetov, Slovenský spisovateľ, 1984) Takýmito slovami komentoval vystrašený pozorovateľ schopnosti návštevníkov z Vesmíru. Po rozšírení
tejto a podobných správ nastáva masový exodus z Londýna, ktorý je sprevádzaný obrovskou panikou civilného obyvateľstva a neskôr aj armády. Mimoriadne zaujímavý je fakt, že v USA po dramaturgickej úprave bol román vysielaný ako rozhlasová hra tak pútavo a zaujímavo, že spôsobil obrovskú paniku. Nejakým nedopatrením totiž relácia nebola uvedená moderátorom a poslucháči si mysleli, že sa jedná o mimoriadne Európske spravodasjtvo.
Okrem Vojny svetov je H.G. Wells autorom veľkého počtu poviedok, ktoré však rovnako ako Vojna svetov, nie sú pre dnešného čitateľa príliš zaujímavé. Je to skôr „povinné čítanie“ pre fanúšikov sci-fi. Wellsov štýl je ťažkopádny, opis situácií veľmi strnulý a dej postupuje veľmi pomaly. Napriek všetkým nedostatkom je Wellsov prínos pre svetovú sci-fi neoceniteľný a bez neho by dnes nebola tým, čím je.





GEORGE ORWELL (1903-1950) , vlastným menom Eric Arthur Blair sa narodil v Indii a do Anglicka sa jeho rodina presťahovala, keď mal štyri roky. Prvé verše uverejnil v miestnej tlači už v jedenástich rokoch a knižne debutoval v roku 1933 dielom Bez peňazí a nádeje v Londýne a Paríži (Without money and hope in London and Paris, 1933), v ktorom umelecky i dokumentárne opísal zážitky zo života medzi nezamestnanými žobrákmi, tulákmi a bezdomovcami. U nás dlhé roky z politických dôvodov neznámy a tak sa dve jeho najväčšie diela nemohli dostať do ruky čitateľovi žijúcemu na východ od železnej opony. Napriek tomu je Orwellova novela Zvieracia farma (Animal farm, 1945) u nás už veľmi známa a zaslúžila si uznanie a pozornosť. Zvieracia farma je sociologický román oblečený do abstrakcie a symboliky. Zvieratá na farme sa vzbúrili proti diktatúre človeka a rozhodli sa že si budú vládnuť samé. Avšak po zvrhnutí zlého ľudského pána sa opäť niekto zmocnil vlády- silnejšie zvieratá. Novela je pochmúrna a Orwell zdôrazňuje, že rovnosť je nemožná, lebo slabší musia byť vedení, a keby nemuseli byť, tak vedení budú, lebo sú slabší. Ak je Zvieracia farma pochmúrna, potom jediný Orwellov román 1984 (nineteen eighty-four, 1949), je vyložene temné videnie budúcnosti. Orwell napriek tomu, že bol po celý život ľavičiar a socialista, videl v diktatúre akéhokoľvek druhu alebo názvu len jediné – to najhoršie. Román zobrazuje jednotlivca Winstona ako si postupne uvedomuje príšernosť sveta, v ktorom žije.

Sveta, v ktorom deti udávajú svojich rodičov, radosť sa považuje za zločin a nad všetkými pravdami Strany vládnu neohroziteľne tri heslá:

VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA

Zdanlivá protichodnosť myšlienok v týchto heslách je charakteristická pre celú stratégiu vládnutia Strany. Strany ktorá stvorila jedno ministerstvo len na to aby menila minulosť a zamestnáva ním státisíce ľudí. Winstonov boj nemôže byť úspešný. Monštrózna depresia celej knihy vrcholiaca pri mučení Winstona človekom, o ktorom si myslel, že sú priatelia a spoločne bojujú proti Strane je korunovaná dychberúcim záverom celej knihy i tvorby Georgea Orwella. V čase písania románu 1984 bol totiž Orwell vážne chorý na tuberkulózu, ktorá ho nakoniec premohla. Dedičstvo jeho myšlienok je však nesmrteľné. Napriek tomu, že nálepka SF Orwellovi príliš nepristane, lebo z dvoch písmen je mu vlastné len to druhé F-fikcia. Fiktívny štát, mesto, režim, diktatúra dokonca tvorí nový jazyk. Taký, aby pre niektoré javy ani neexistovalo označenie. Orwellov pohľad je vyložene vizionársky- jeden z mála vynálezov románe 1984 je stroj na mučenie.
Z Orewellovho diela priam kričí vážne memento ľudskej bezohľadnosti.



STANISLAW LEM (1921- 1991) bol lekár, filozof, románopisec, literárny teoretik futurológ a najprekladanejší poľský autor vôbec a samozrejme jeden z najznámejších svetových autorov sci-fi najvyššieho rangu. Absolvoval gymnázium a vyštudoval medicínu, ale jeho vzdelanie a záujmy sú oveľa širšie. Okrem iného je zakladajúcim členom Poľskej astronautickej spoločnosti a členom Poľskej kybernetickej spoločnosti. Presadil sa hneď svojim prvým uverejneným románom Astronauti (Astronauci, 1951), preloženým do desiatky jazykov a sfilmovaným v koprodukcii Poľsko/NDR. Dnes bibliografia Lemových diel presahuje 40 titulov, väčšinou sci-fi, z toho viac ako dve tretiny preložené do češtiny či slovenčiny. Tri roky po Astronautoch vyšla zbierka poviedok Seznam (Seznam i inne opowiadania, 1954), v ktorej sa po prvý krát objavila postava hviezdneho baróna Prášila, kapitána galaktickej plavby Ijona Tichého, hrdinu dvoch cyklov komických grotesiek, Ciest a spomienok Ijona Tichého. Ďaľšie tichého osudy zachytil Stanislav Lem v knihách Dzienniki gwiazdowe (Hviezdne denníky, 1957) a Ksiega robotóv (Kniha robotov, 1961). Po česky vyšli postupne všetky príbehy v súboroch Sezam(1957, Spomienky Ijona Tichého (1964), Zachráňme vesmír (1966) a predovšetkým Futurologický kongres (1977). V zbierke poviedok Invázia z Alderabanu (Inwazja z Alderabanu, 1959) vstúpil n scénudruhý hrdina mnohých príbehov, kadet Pirx. Na rozdiel od chvastajúceho sa Ijona Tichého je to hrdina veľmi nehrdinský. Aj Pirxove osudy mohli poľskí čitatelia sledova´t postupne v niekoľkých knihách.

Po česky vyśiel len Lov (Polowanie, 1965). V roku 1968 súhrnné vydanie Príhody pilota Pirxa (Opowieści o pilocie Pirxie). Humor nechýba ani v treťom veľkom tematickom okruhu lemových poviedok, osobitých robotských rozprávkach, vydaných prevažne v knihách Robotské rozprávky (Bajky robotów, 1964) a Kyberiáda (Cyberiada,1965). Niektoré z nichvyšli počesky v zbierkach Spomienky Ijona Tichého a Zachráňte vesmír.
Budúci svet zobrazil Stanislaw Lem v celom rade románov K mrakom Magellanovým (Oblok magellana, 1955), Eden (1959), Zápisník nájdený vo vani (Pamietnik znaleziony w wannie, 1961), Návrat z hviezd (Powrót z gwiazd,1961), Pánov hlas (Glos pana, 1968). Všetkým týmto románom je spoločné to, že autor si všíma rozvoje medziľudských vzťahov a problémov spoločenského rázu oveľa viac než vedy a techniky. Zvláštny záujem prejavuje Lem aj o problematiku styku s mimozemskými civilizáciami. O pokusoch naviazať spojenie s obrovskou a človeku nepochopiteľnou civilizáciou, skladajúcou sa z žijúceho oceánu, pokrývajúceho celú planétu, písal Stanislaw Lem v románe Solaris (1961), do viac ako dvadsiatich jazykov. O tri roky neskôrv Nepremožiteľnom (Niezwyciezony, 1964) popisuje Stanislaw Lem civilizáciu vzniknutú evolúciu neživej hmoty a neprekonateľné problémy, na ktoré naráža každý pokus o dorozumenie.
Počas štyridsiatich rokov literárnej tvorby sa Stanislaw Lem pokúsil aj o rozhlasové hry a televízne inscenácie a o filmové scenáre, o detektívkys filozofickým podtextom- Vyšetrovanie (Sledztwo, 1959) a Nádcha (Katar, 1976). Posledný Lemov román Fiasko (1987), je prekvapivo dobrodružný príbeh z budúcnosti, ktorý štýlovo naväzuje na Nepremožiteľného.


























DISKUSIA

Všetci autori ktorým som venoval priestor vo svojej práci niečím mimoriadnym prispeli do pokladnice ľudskej kultúry. Ja som o tom presvedčený. Počul som však mnoho názorov, že čítanie sf je jednoznačne strata času a jej spisovatelia sa venujú nezmyselným témam, ktoré nemôžu byť aktuálna a už vôbec nemôźu prispieť k rozvoju ľudského charakteru. Iste, ak si niekto pod pojmom science- fiction vybaví Star Trek alebo Star Wars niet sa čomu čudovať. Rád by som všetkých upozornil, že Star Trek má ku sci-fi asi tak blízko ako Xena ku fantasy.

Nerád by som kohokoľvek urazil, ale porovnávať fenomenálne skúmanie psychiky človeka v hraničných situáciách v podaní Georgea Orwella sa s konzumným pojatím hviezdnych prieskumov v podaní Star Treku nedá porovnať.







































ZÁVER


Myslím si, že pokrok svetovej sci-fi je úžasný. Ale stále to nestačí. Počet čitateľov sf nie je príliš veľký. A myslím si, že to je veľmi zvláštne- teraz, keď vidíme že sf má svoj zmysel. Že jej spisovatelia sú vzdelaní ľudia, ktorí dokážu predpovedať budúcnosť. Napríkla Asimovove tri zákony robotiky sú dnes veľmi príťažlivé pre robotikov. Svetový fandom by mal robiť viac pre získanie ďalších čitateľov a fanúšikov. Každý by si mal uvedomiť, že internet, mobily, lietadlá a vesmírne lety boli zaujímavé len pre čitateľov (a samozrejme spisovateľov) sf len pre pár rokmi. A dnes je bežné uskutočniť telefónny hovor odvšadiaľ a nie je to dávno čo sme počuli, že orbitálna stanica Mir bola zhodená do oceánu. Neznie to fantasticky. Možno o niekoľko rokov budeme navštevovať našich priateľov na druhej strane Zeme vstúpením do teleportu. Možno. SUMMARY

I think progress of world’s science- fiction is marvellous. But it’s not enough yet. Quantity of sf readers isn’t very large. I think it is very strange- now, when we can see that sf has it’s sense. That it’s writers are educated men, who can proclaim future. For example Asimov’s three laws of robotics is now very exciting for robotic scientists. World fandom should do much more to obtain more readers and fans. Everyone should realize that internet, mobiles, planes and space flights were interesting only for readers (and of course writers) of sf just few years ago. And today it’s common to make a call from everywhere, and it’s not a long time since we heard that orbital station Mir had been dropped to sea. Doesn’t it sound fantasticly? Maybe in few years we will visit our friends at other side of Earth when entering a teleport. Maybe.












































POUŽITÁ LITERATÚRA:


1. Vojna svetov,H.G.

Wells, Slovenský spisovateľ, 1984
2. Roboti a Androidi,rôzni autori, Svoboda, 1988
3. Čtvrtý den až na věky,Ondřej Neff, Svoboda, 1987
4. Pole šťastných náhod, Ondřej Neff, Mladá fronta, 1989
5. A včely se vyrojili, Ondřej Neff, Mladá fronta, 1984
6. Tři eseje o české sci-fi, Ondřej Neff, Mladá fronta, 1985
7. Základňa,Isaac Asimov,Tatran, 1987
8. Druhá Nadace, Isaac Asimov, AG Kult, 1991
9. Nadace a Říśe,Isaac Asimov, AG Kul, 1991
10. Okruhliak na oblohe, Isaac Asimov, Tatran, 1982
11. Koniec večnosti, Isaac Asimov, Tatran, 1977
12. Ocelové jeskyně, Isaac Asimov, Ivo Železný, 1994
13. Nahé slunce, Isaac Asimov, Ivo Železný, 1994
14. Pozitronický muž, Isaac Asimov, Baronet, 1992
15. Duna, Frank Herbert, Baronet, 1996
16. Futurologický kongres, Stanislav Lem, Mladá fronta, 1977
17. Astronauti, Stanislav Lem, 1956
18. Zachraňte vesmír, 1964
19. Proti proudu času, Ray Bradbury, Baronet, 1999
20. 451 stupňú Fahrenheita, Mladá fronta, 1956
21. Marťanská kronika, Mladá fronta, 1952
22. Desátá oběť, Robert Sheckley, Ivo Železný, 1992
23. Přines mi hlavu kouzelného prince, 1993
24. Vyměním télo, zn. Čestně vrátím, Ivo Železný, 1994
25. Zvieracia farma, George Orwell, Slovart, 1997
26. 1984, George Orwell, 1999
27. R.U.R., Karel Čapek
28. Věc Makropulos, Karel Čapek
29. Krakatit, Karel Čapek
30. Válka s mloky, Karel Čapek.