- uplatnili sa tu avantgardné smery ako napr.
a)EXISTENCIALIZMUS
- filozofický smer
- rozvinul sa po 2. svetovej vojne
- jeho základom sú otázky ľudského bytia, existencie človeka
- zdôrazňuje osobnú slobodu jednotlivca
- človek má pocit bezmocnosti, zbytočnosti, opustenosti a beznádeje
- stredobodom pozornosti je vlastné ja, kt. je od spoločnosti izolované, dôležitá je vôľa človeka
Predstavitelia:
JEAN PAUL SARTRE
– bol spisovateľom a filozofom. Ovplyvnil vývoj svetovej literatúry a jeho tvorba je namierená proti vojne.
- napísal román HNUS. Má formu denníka a zákl. sú otázky ľudskej existencie a poslanie človeka. Zobrazuje človeka v hraničných situáciách a častou je hraničnou situáciou smrť.
- vydal zbierku próz MÚR, kde je pocit nezmyselnosti a absurdnosti.
- napísal drámu S VYLÚČENÍM VEREJNOSTI a DIABOL A PÁN BOH. Dostal Nobelovu cenu za literatúru, ale neprijal ju.
ALBERT CAMUS
– taktiež dostal Nobelovu cenu za lit. Vrcholné dielo je román MOR, kde sa dej odohráva v alžírskom meste Orán, kde prepukol mor. Je to abstraktný symbol vojny, okupácie a absurdnosti sveta. Kritizuje klamstvo, pýchu, nenávisť, kt. sa ako mor dostali do ľudskej duše.
b)NOVÝ ROMÁN
- vznikol v polovici 50-tych rokov vo Francúzsku
- odmietali klasickú prózu, tradičnú kompozícii a epického hrdinu
- písali bez uplatnenia fantázie
- vyzdvihovali dialógy
- odmietali vnútorný monológ
Predstaviteľ: GRILLET
c)
ABSURDNÁ DRÁMA
- vznikla v 50. rokoch 20. stor.
- vychádza z existencializmu
- je to antidráma
- chýba súvislý dej, zápletka, postavy konajú bez motivácie a chýba rozuzlenie
- hrdina je osamelý človek
- monológy sú nelogické
- reč nenadväzuje na súvislé repliky
- často sa menia na grotesku
Predstavitelia:
SAMUEL BECKETT
– napísal drámu ČAKANIE NA GODOTA, kt. sa stala populárna nielen vo Francúzsku, ale aj za hranicami. Hra nemá dejovú líniu.
- na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na Godota. Počas replík prichádza na scénu dvojica – pán Pozzo vedie na reťazi otroka Luckyho. Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objavil chlapec, kt. oznamuje, že pán Godot príde až zajtra.
- druhé dejstvo je s tými istými postavami, tá istá scéna, len pán je slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka. Opäť čakajú na Godota, kt. ani v závere hry neprichádza.
- divák sa nedozvie, kto je Godot. Podľa niekt. kritikov Boh, podľa iných alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje. Postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z kt. niet úniku. Scénicky realizovali divadlá rôznym spôsobom, od poňatia pesimisticky tragického až po tragikomické.
EUGEN IONESCO
– napísal hru PLEŠIVÁ SPEVÁČKA a STOLIČKY
- prvou hrou Plešivá speváčka nevzbudil veľkú pozornosť. Pocit absurdity sa tu prejavuje v neschopnosti jednotlivých postáv medzi sebou komunikovať, pretože každá z nich obhajuje svoju pravdu.
- vizuálne vyjadrenie absurdnosti prestavuje hra Stoličky. Starí manželia, kt. chcú spáchať samovraždu, si pozvú hostí a rečníka. Ten má predniesť hosťom ich vôľu. Hostia neprídu a rečník pred prázdnymi stoličkami vydáva neartikulované zvuky. Autor tak chcel dokázať, že človek nemá čo povedať iným, že celý život je len absurdita.
ANTOLINE SAINT DE EXUPÉRY
- žil v rokoch 1900 – 1944. Padol v 2. svetovej vojne ako letec a jeho telo sa nenašlo.
- napísal filozofickú rozprávku pre dospelých MALÝ PRINC.
- autor ju zoštylizoval ako rozprávanie pilota, kt. havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte. Pri oprave poruchy prichádza k nemu malý princ z ďalekej planéty. rozpráva pilotovi o svojej planéte i o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, kt. miloval. Na svojej púti navštívil päť planét, kde sa stretol s rôznymi bytosťami (kráľom, chvastúňom, pijanom, biznismenom, geografom, pracovitým lampárom), kt. predstavujú ľudské vlastnosti.
- na Zemi sa zoznámi s líškou, kt. mu vysvetlí tajomstvá lásky a vtedy spozná, čo pre neho znamená milovaná ruža.
- pomôže nájsť letcovi studňu, a keď sa tomu podarí opraviť pokazený motor, princ opúšťa Zem. Dá sa uštipnúť žltému hadovi, aby sa cestou smrti vrátil na svoju planétu k milovanej ruži.
- autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti vetru racionalizmu, materializmu stavia priateľstvo, družnosť, lásku. Využíva pritom kontrasty život – smrť, oáza – púšť, priateľstvo – osamelosť.
- knihu doplnil vlastnými ilustráciami. Jeho ďalšie diela nedosahujú úroveň predchádzajúcich diel.
