Ján Botto: Smrť Jánošíkova
(1829 – 1881)
Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku 27. januára 1829. Jeho rodičia boli drobní roľníci. Roku 1844 začal študovať na lýceu v Levoči. Z Levoče odišiel na štúdium zememeračstva do Pešti. Botto bol najmladší zo Štúrovcov. Zomrel v Banskej Bystrici 28. apríla 1881.
Literárna tvorba – Orol, K mladosti, Pochod, Piesne vojenské, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, ...
Smrť Jánošíkova
Dej:
1. spev:
Autor opisuje krásne prostredie ako prostredie, kde sa narodil Jánošík. Ospevuje Jánošíka, jeho družinu a ich odboj proti poddanskej porobe a zdieraniu. Dvanásť hôrnych chlapcov sedí na Kráľovej holi. Žijú voľne a naprávajú krivdy spôsobené pánmi. Okolo vatry je ich už iba desať, pretože dvoch ich už páni chytili. Ostatní spomínajú na svoje veľké činy a zážitky. Nakoniec sa však družina dozvedá, že lapili aj Jánošíka.
2. spev:
Tento spev je obrazom lapania Jánošíka. Jánošík obkľúčený v krčme drábmi sa hrdinsky bráni proti presile. Na radu starej babky mu presekli čarovnú žilku ukrytú v jeho opasku, a tak stratil svoju veľkú silu. Uväznia ho a sľubujú mu, že ho prepustia, ak im prezradí, kde ma ukryté poklady. On nič nevyzradil, a preto ho odsúdili na smrť obesením.
3. spev:
Začína sa opisom čierneho mesta – tyrana, ktoré väzní Jánošíka. Prišla sa s ním rozlúčiť aj jeho Anička. Povedala mu, že ak zomrie, v jej duši stále zostane a v srdciach ľudu bude žiť večne.
4. spev:
Jánošíkovi sa vo väzení sníval krásny sen. Spomína v ňom na slobodu a dúfa, že sa nájde ešte bohatier, ktorý vyslobodí chudobných a poddaných. Diabol mu v sne pripomína aj blížiacu sa jeho smrť.
5. spev:
Jánošík sa priznáva, že zabíjal, ale len preto, aby pomohol chudobným a poddaným, lebo nemohol zniesť ich útlak.
6. spev:
Jánošík odchádza na popravisko. Keď stúpa po schodoch, akoby s ním smútila celá slovenská príroda. Sprevádza ho aj zúbožený ľud, ktorí sa za Jánošíka modlí. Verí, že raz ľud bude volať na odplatu, a že z neho vyjde nový život.
7. spev:
Jánošík spomína na svoju matku, rodinu, na hôrnu družinu chlapcov a na svoju vlať. Zmierený s osudom zomiera. Posol s cisárskou milosťou prišiel neskoro. Ľud sa pozeral na jeho smutnú smrť a nakoniec sa rozišiel.
8. spev:
Po smrti Jánošíka sa dejú divné veci. Keď už mala nastať jar, príroda ešte vôbec nebola rozvinutá. Ľudia si mysleli, že Jánošík nezomrel. Vraj ho vzkriesili víly. Boli aj reči o jeho pokladoch a o čarovnej moci svätojánskeho kvetu. Ľudia stále veria, že raz príde a pomôže im.
9. spev:
Jánošík sa po smrti dostáva do neskutočného sveta. Tam má svadbu s kráľovnou víl Kráľky. Táto svadba je dôkazom jeho nesmrteľnosti a dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude.Analýza diela
Báseň je komponovaná na kontraste tragizmu a heroizmu (svetla a tmy). Botto zvýrazňuje konflikt medzi slobodou a bezprávím a zdôrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. V tom spočíva aj hlavný romantický konflikt, v rozpore medzi veľkými túžbami a skutočnosťou. Epické časti často tvoria pozadie reflexií. Smútok, ktorý vyplýva z básne, je výsledkom porevolučného sklamania Štúrovcov.
Zaradenie autora – slovenský romantizmus
Téma – autor v diele zobrazuje utláčanie slovenského ľudu pánmi.
Žáner – lyricko-epická skladba.
Časové zaradenie diela a jeho prostredie – prvá polovica 18. stor. v stredovekých slovenských horách; Kráľova hoľa, Nízke Tatry
Charakteristika hlavných postáv:
Juraj Jánošík – zbojník, autor ho znázorňuje ako národného hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Bol smelý, nebojácny, odvážny bojovník, ktorý bojoval za spravodlivosť a proti krivde. Miloval prírodu a svojich blízkych. Nenávidel podlosť a ani pod hrozbou smrti nič nevyzradil.
Konflikt – Botto zvýrazňuje konflikt medzi slobodou a bezprávím a zdôrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou.
Kompozícia – úvod – lyrický predspev a deväť spevov
Hlavná myšlienka – boj proti pánom za slobodu a rovnoprávnosť. Jánošík ako človek na dlhé veky ostal v mysliach slovenského národa ako správny hrdina.
Jazykové a umelecké prostriedky:
prirovnanie – čierne mesto sťa tyran; obstáli zhora i zdola sťa líc čierne vrany bieleho sokola, ... zdrobneniny – Janíčko, košieľky, perečko, líčka, nôžky, ... metafory – vlastných dychom ťa choval, na srdci zohrieval a ťažké svoje rany slzami polieval; hriechy dňa všetky v tmavom ukryté závoji; ... personifikácia – slnce v zlatej kolíske nad horou umiera; obloha v ťažkom smútku až k zemi sa zhýňa; ... epitetá – bieleho rána, božia mati, svet úzky, ... básnické skratky – oj, časy naše kam ste sa podeli? ... rečnícka otázka – „ale kto viacej zbíjal, ja, či kati maji?“ ... básnické slová – tvá, povedá, ľúbanie, páč, ... symboly – Tatry, Dunaj, vatra, ...
Vlastný názor na dielo – Dielo sa mi páčilo aj napriek smrti Jánošíka. Jánošík sa mi páčil preto, lebo chudobným dával a bohatým bral.
Citát z diela:
„Keď sa my minieme, minie sa krajina, akoby odlomil vŕšek z rozmarína; keď sa my minieme, minie sa celý svet, akoby odpadol z červenej ruže kvet.“
|