(1822 – 1871)

Ján Kalinčiak sa narodil 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí. Kladný vplyv na jeho literárny rozvoj malo štúdium na lýceu v Bratislave a aktívna činnosť v Spoločnosti českoslovanskej. Po ukončení štúdia v Halle pôsobil ako profesor vo viacerých mestách, napr. v Modre a Trenčíne. Jeho vzťahy so Štúrom mali rozličné výkyvy. Zomrel 16. júna 1871 a pochovaný je v Martine.

Literárna tvorba – Žehry, Púť lásky, Milkov hrob, Bratova ruka, Srbánka, ...

Reštavrácia

Dej:

Dej sa začína v malej slovenskej dedine Radošovciach, kde sa blížil čas volieb o miesto vicišpána. Jedným z kandidátov za stal zeman Adam Bešeňovský. Bol veľmi pyšný na svoj rod, ale aj na seba. Bešeňovský bol totižuž viac rokov vicišpánom. To mu dodáva odvahu na kandidovanie. Adamovým protivníkom sa stal druhý kandidát Ján Potocký. Každý mal na strane ľudí, ktorých si získali len hostinami, pijatiku a podplácaním kortešov. Všetci však verili svojmu ideálu, a preto nedali dopustiť, aby sa vicišpánom stal nikto iný.

Adam Bešeňovský mal synovca, ktorý u neho slúžil ako správa. Bol to šuhaj mladý, vrtký a švárny, a k tomu taký prívetivý, že ho všetky dievčence chceli za muža. Otec mu zomrel, keď bol ešte malý. Bol teda sirota. Adamova sestra si želela, aby jej syn mohol študovať. Nemala však veľa peňazí, a tak si to nemohla dovoliť. Vypomáhal jej aj brat jej nebohého manžela Ondrej Levický. Tak začal Štefan študovať v Budapešti. Po štúdiu, ktoré mu zaplatil neochotný strýko, začal slúžil strýkovi.

Na jednej hostine, ktorá sa konala pred reštavráciou sa dávali návrhy. Levický navrhol Bešeňovskému, aby si Števko vzal za ženu jeho dcéru Anuľku. Aj keď bola veľmi pekná a veselá, pre Števka ako stvorená, Adam nesúhlasil. Vyhlásil, že len vtedy by si ju mohol vziať, ak by bol vicišpánom. Adam však dúfal, že on opäť vyhrá a stane sa vicišpánom. Ondrej začal pripravovať plány, akoby sa stal Štefan vicišpánom. Išiel za Jánom Potockým, aby sa s ním zmieril. Chcel ho na svoju stranu.

Potocký ho milo privítal. Ondrej mu navrhol, že ak vyhrá Potocký, Štefan by mohol byť druhý vicišpán. Po presviedčaní súhlasil. On však ešte stále zostal na strane Bešeňovského, ale len preto, aby mohol informovať druhú stranu. Potocký ponúkol Matejovi peniaze, aby sa vybral do susednej dediny a nahováral ľudí, aby volili Potockého. Adam deň pred voľbami uskutočnil hostinu, kde sa všetci zemania opili. Ráno všetci posadali na vozy a zaspali. Podplatený kočiš ich miesto do Svätého Jakuba, kde mala reštavrácia prebiehať, zaviezol opačným smerom. Zobudili sa v hore a nie v meste.

V Svätom Jakubovi všetci volali a vykrikovali. Bešeňovci volali: „Vivat Bešeňovský.“ Prívrženci Potockého zasa: „Vivat Potocký.“ Keď sa už začali voľby, zemania z Bešeňovského strany ešte chýbali. Zabávali sa na komediantoch a nakoniec však zistili, že všetko zmeškali. Potocký mal tisícdvesto hlasov a Bešeňovský iba sedemsto. Ondrej bol veľmi spokojný, keď sa druhým vicišpánom stal Štefan Levický. Keď sa to Adam dozvedel, nechcel o svadbe ani počuť. Neskôr sa však dozvedel, že ho kráľ zvolil za konsiliára v Budíne. Až po tejto správe dovolil Štefanovi vziať si jeho Anuľku za ženu.