Charakteristika hlavných postáv:

Goriot – otec, ktorý nadovšetko miloval svoje dcéry. Podnikavý, obetavý, dobrosrdečný, osamelý, bohatý mešťan. Jeho život nie je víťaztvom, ale tragédou. Je to 69-ročný človek, vdovec, obchodník s cestovinami.

Delphine – nevďačná dcéra, ktorá má rada iba peniaze, falošná, milenka Rastignaca

Anastasia – nevďačná dcéra, krásna, prefíkaná

Rastignac – mladý, naivný chudobný študent, ktorý jediný súcitil s Goriotom. Jeho charakter sa počas deja mení a využíva svoj šarm a mladosť, ktorá mu pomáha získať úspechy u žien, a tak sa dostať do vyššej spoločnosti; býva v penizióne pani Vauquerovej.

Vautrin – protiklad otca Goriota. Je bývalý galejník, zločinec, ktorý bojuje proti spoločnosti svojimi metódami. Je odporcom spoločnosti, v ktorej žije a chce ju využiť pre svoje ciele. Symbolicky stelesňuje spoločenské zlo, vie veľa o živote a o svete intríg. Jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladíkom, ktorých si zvolil. Ušiel z galejí. Je zdatný a mocný.

pani Vauquerová – vdova, majiteľka meštiackeho penziónu v Novej ulici svätej Genovévy. Penzión vlastní už 40 rokov. Milotu v správaní k svojim nájomníkom prispôsobuje výške ich ročnej renty a mesačnému poplatku za ubytovanie. Je dosť lakomá, cynická vo svojich dialógoch. Mala asi 50 rokov.

Victorine Tailleferová – chudobné dievča, ktoré otec vydedil a celý jej majetok zaistil synovi Frídericovi. Victorine im to ako dobrá kresťanka odpustila, hoci otec sa k nej správa úplne odmerane; bola dcérou milionára Taillefera. Bola chorobne bledá.

Charakteristika vedľajších postáv:

Maxime de Trailles – milenec Anastasie

slečna Michonneaurová – žena, ktorá udala Vautrina

pani Couturová – vdova, ktorá sa starala o Victorinu

Bianchon – mladík, priateľ Rastignaca

Gonduerau – policajt, ktorý chcel chytiť Vautrina

Christoph – poslík vo Vauquerovskom dome

pán Poiret – starec, ktorý bol kedysi štátnym úradníkom. Je si veľmi blízky s pani Michonneauovou.

vikomtesa Clara de Beausént – vzdialená sesternica Rastignaca, ktorého i neskôr uviedla do parížskej spoločnosti. Mala milenca markíza d´Ajuda – Pinto.

gróf Maxime de Trailles – milenec grófky de Restaud. Svojou hráčskou vášňou si narobil dlhy, ktoré neskôr splatila Anastasia z otcových peňazí. Maxime ušiel a nechal ju.

markíz Miquel d´Ajuda – Pinto – milenec vikomtesy de Beauséant, ktorý jej do poslednej chvíle tají svoje plány na manželstvo s pani de Rochefide. Keď sa s ňou tesne pred záverečným plesom zosobáši, vikomtesa je tým otrasená a odíde do kláštora.

vojvodkyňa Antoinette de Langeais – priateľka vikomtesy de Beauséant. Šialene bola zaľúbená do generála de Montiveau, ale on ju vraj opustil.

Konflikt – Otec Goriot chcel, aby boli jeho dcéry šťastné. Eugenove úsilie dostať sa do vyššej spoločnosti. Slepá láska otca k dcéram. Eugen chcel niečo dosiahnuť, lebo bol chudobný. Smrť otca Goriota, konflikt medzi Goriotom a zaťmi.

Kompozícia – jeden celok.

Hlavná myšlienka diela – Autor v tomto diele poukazuje na život rôznych spoločenských vrstiev, kde niet miesta pre cit a lásku, kde sa všetko točí len okolo peňazí. Vplyv peňazí je na vzťahy medzi ľuďmi.

Jazykové a umelecké prostriedky:

epitetá – otcovské srdce, úbohý môj otec, tigria krv, ...
prirovnania – držať deti na uzde; mal som hlavu akoby v kliešťach; ...
zdrobneniny – chudáčik, anjelik, otecko, ...
personifikácia – omrvinky nám budú lietať len tak ponad hlavu; láska oživila jej smutné oči; ...

Vlastný názor na dielo – Honoré de Balzac krásne opísal nežnú až príliš obetavú lásku otca k nevďačným dcéram. Takáto slepá „láska“ sa však nie vždy opláca úprimnou láskou. Dielo ma aj prekvapilo detailnými opismi postáv a prostredia, v ktorom sa dej odohrával.

Citát z diela:

„Tento otec dal všetko. Celých dvadsať rokov dával svoje vnútro, svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice.“