Večerní šplechty

Dej:

Dej sa odohráva na strechách v Ostruhovej ulici. V lete sa tam zvykli stretávať starí mládenci, ktorí sa tam vyšplhali, a potom si hovorili staré príhody, ktoré zažili v detstve. Jäkl spomína na príhodu so živou husou, ktorú mu mama dala do izby, aby sa necítil sám. On ju objal a ona strachom až hýkala.

Rozpamätal sa aj Hovora. Chodil s otcom do kláštora voršilek a mníšky ho bozkávali. Kupka sa smial a tiež niečo rozpovedal. Jeho dedko bol zvoniarom v Rakovníku. Jedného dňa ho napadlo, že si sám sebe zazvonil, išiel domov, ľahol si a umrel. Kupka zaviedli k jeho mŕtvole, a podľa povery mu musel pobozkať palec na nohách. Potom sa hral okolo truhlára.

Novomlýnský sa pamätal na to, ako sa sťahovali a on nechcel ísť z domu dovtedy, kým neniesli za ním kolísku. Potom povedal sestre špatné slovo a mama ho vyhrešila, a potom musel stáť pri zadnej nohe piana. Jäkl sa zasa všetkému smial. Neskôr sa utíšil a prezradil chlapom, že je zamilovaný do Lizinky Perálkovic už od detstva. Rozpovedal im všetky podrobnosti. Nakoniec sa dozvedá, že porodila chlapca. Ako posledný na strechu prichádza starý hejtman Vítek.

Zaradenie autora – Realizmus v českej literatúre

Téma – Úvaha štyroch študentov, ktorí sa schádzajú na streche a hovoria si svoje príhody.

Žáner – krátka poviedka

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – Dej sa odohráva väčšinou na strechách Ostruhovej ulice, ale stále na Malej Strane v roku 1875.

Charakteristika hlavných postáv:

Jan Hovora – 20-ročný mladík so suchou, hnedou tvárou, s čiernymi vlasmi, jemnými fúzmi, šedivý kabát, vesta, spodky; bol poslucháčom filozofie.

Kupka – menší, bledý, svetlovlasý s modrou čapicou na hlave, oblečený vo svetlej plachtovine, stále fajčil dutník, vedel sa často smiať. Bol technik a budúci inžinier.

Novomlýnský – viac než 30- ročný, vysoký, dobre stavaný chlap. Jeho tvár bola hnedá, hladká, guľatá s modrými očami a sa mohutnými fúzmi. Chodil v čiernom kabáte a v svetlých spodkoch.

Jäkl – stále usmievavý, zaľúbený do Lizinky. Mal širokú červenú tvár, bol ramenitý s dlhými nohami. Nosil letné šaty žltej farby.

Lizinka Perálkovic – dcéra krajčíra zo Senovážnej ulice, páčil sa jej Jäkl od detstva. Mala ešte dve sestry. Ona bola pekná, odmalička bola rozkošné dievčatko s modrými očami a dlhými vlasmi. Neskôr mala malého synčeka.

Konflikt – konflikt medzi Lízinkou a Jäklom. Ten sa sklamal v láske.

Kompozícia – jeden celok

Hlavná myšlienka – sklamanie mladého muža v láske.

Jazykové a umelecké prostriedky:

metafora – Měsíc na nebi natáh krk a naklonil ucho; ...
prirovnanie – žlab, který beží přes dům jako dobře rozčísnutá cestíčka přes prostředek
metafora – hvězdy se jenjen třepetaly; měsíc svítil tak vesele; ...

Vlastný názor na dielo – Dielo bolo tiež veľmi pekné, dobre spracované. O každom predstaviteľovi som sa dozvedela nejakú veselú príhodu z detstva. Takže dielo ma zabavilo.

Citát z diela:

„Střechy, střechy – vy jste moje láska!“ rozehříval se Kupka, šermuje doutníkem ve vzduchu. „Záviděl bych kominíkům, kdyby neměli přace jen tak jednostranně černý názor do lidského života.“