Romain Rolland

(1866 – 1944)

R. Rolland sa narodil v roku 1866. Bol synom z kurgudského mesta. Študoval v Paríži históriu, kt. krátky čas aj vyučoval. Očarila ho však hudba, literatúra a divadlo. Dlhší čas žil vo Švajčiarsku. Okrem umeleckej a vedeckej práce sa zapísal do svetového spoločenského života a svoju činnosť na ochranu mieru a bojom proti fašizmu. Po štúdiách v Taliansku obhájil dizertáciu v dejinách opery a stal sa docentom dejín a hudby. Sám komponoval a odborne sa zapojil do hudby a zapodieval sa dejinami. Napísal životopisné práce o Michelangelovi a Tolstom.

Literárna tvorba – Divadlo revolúcie, Príde čas, Dobrý človek ešte žije, Ján Krištof, Nad vojnovou vravou, ...

Peter a Lucia

Dej:

Dej tejto knihy sa odohráva od stredy večera 30. januára do „Veľkého piatku“ 29. marca 1918 uprostred vojny. Príbeh sa začína prvým stretnutím 18-ročného Petra so svojou vrstovníčkou Luciou, pokračuje zoznámením a ľúbostným vzťahom, končí sa tragicky.

Peter, jeden z dvoch hrdinov knihy, pochádza z francúzskej meštianskej rodiny. Jeho otec bol úradníkom, matka vzorná kresťanka. Petrov starší brat Filip narukoval na vojnu. Vojna Filipa veľmi zmenila. S Petrom sa odcudzili, pretože mali rozdielne názory. Peter mal tiež narukovať na vojnu. Nenávidel ju a život pre neho nemal žiadny zmysel, do dňa, kým neuvidel v podzemnej železnici dievča, ktoré ho na prvý pohľad upútalo. Od vtedy myslel stále len na ňu, že ju ľúbi a túžil po nej.

Raz sa tak prechádzal po nábreží a tam ju stretol. Kým sa však stihol dostatočne spamätať, zmizla v dave ľudí. Nakoniec sa stretli opäť. Podišiel k nej a začal rozhovor. Lucia prezradila Petrovi, že maľuje obrazy, kt. potom predáva. Petrovi sa to nejako nepáčilo, ale Lucia mu vysvetlila, že si tak vlastne zarába na živobytie. Raz ju Peter poprosil, aby namaľovala jeho portrét. Namaľovala ho u nej doma, a pritom mu rozprávala o živote svojej matky.

Lucia sa kvôli nej veľmi trápila, pretože matka čakala so svojím milencom dieťa. Hovorila Petrovi, že to nemá medzi nimi zmysel. Peter ju však veľmi ľúbil a nechcel sa s ňou rozísť. Neskôr sa ich vzťah ustálil a začali si plánovať budúcnosť. Sú spolu veľmi šťastní. Na Veľký piatok išli spolu do chrámu, kde si mlčky prisahali vernosť na celý život. V tom sa na nich zrútil mohutný pilier, pod ktorým našli svoju smrť.Analýza diela:

Je to dielo o tragickej láske dvoch mladých ľudí v období 1. svetovej vojny, rozpad mravných ideálov, spoločenských princípov. Vyvoláva v nich dezilúziu, pocit rozvratu a bezvýchodiskovosti, na ktorú by mohla byť liekom láska.

Zaradenie autora – Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (1918 – 1945)

Téma – tragika ich nenaplnenej lásky symbolizuje bezradnosť humanisticých ideálov v období vojny.

Žáner – psychologická novela

Charakteristika hlavných postáv:

Peter – 18 ročný chlapec, študent. Veľmi nenávidí vojnu. Halvnou príčinou jeho nenávisti je to, že v tomto pochmúrnom vojnovum období sa Peter nemôže plne venovať svojmu novému, zatiaľ nepoznanému citu – láske k Lucii.

Lucia – mladá, pekná dievčina. Peniaze zarába maľovaním. Autor i jej postava kritizuje hrôzy a nešťastia vojny. Bola chudobná, nosila skromnú vypĺznutú kožušinku, obnosené topánočky. Mama jej pracuje v muničnej továrni. Jej otec zomrel niekoľko mesiacov pred vypuknutím vojny. Má reálnejší pohľad na život a vojnu.

Konflikt – medzi nádherami života a lásky a neúprosnými následkami vojny.

Kompozícia – má jednoduchú dejovú líniu

Hlavná myšlienka – ide o otázky vojny. Boj proti vojne prostredníctvom lásky.

Jazykové a umelecké prostriedky
:
epiteton – kovová obluda, vojenské vtáky, dravé detstvo...
zdrobnenina – snežné chumáčiky, ...
prirovnania – ich zuby boli sťa dve vtáčatá; ...
rečnícke otázky – Načo smrť? Na čo život? ...

Vlastný názor na dielo – keďže som po sebe čítala novelu od Remarqua „Na západe nič nového“ a túto novelu; táto ma upokojila. Bola mi ako mladému človeku bližšia k srdcu. Síce sa končila tragicky, ale aspoň som sa mohla zasnívať do príbehu lásky.

Citát z diela:

„Stisk prstov im pripomenul, že sa vznášajú vedno. A opäť si uvedomili, že sú v prítmí chrámu, bližšie sa k sebe privinuli a načúvali pozorne chrámovým spevom; ich srdcia sa rozplývali láskou a dosahovali samy končiare najčistejšej radosti. A obidvaja vrelo túžili – modlili sa za to, aby už nikdy z nich nezostúpili.“