Analýza textu 

Posledné roky života prežil Hemingway na Kube, kde napísal toto dielo (1952). V nej starý rybár Santiago bojuje s morom o obrovskú rybu. Po vysiľujúcom zápase sa ju pokúša dovliecť pripnutú k člnu na breh. Nepodarí sa mu to, pretože mu ju zožerú dravé ryby. K brehu dotiahne len veľkú kostru, ktorá je svedectvom jeho úlovku. Santiago predstavuje hrdinu, ktorý sa nikdy nevzdáva. Za toto dielo dostal Hemingway roku 1954 Nobelovu cenu. Je to najznámejšia a najčítanejšia novela.

Zaradenie autora – svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (1918 – 1945)

Téma – boj človeka s prírodou, priateľstvo medzi rybou a rybárom.

Žáner – novela

Časové zaradenie diela a jeho prostredie – v Golfskom prúde, okolo septembra, pobrežie Havany 1952

Charakteristika hlavných postáv:

Santiago – starý rybár, smoliar, chudý a vyziabnutý, mal jazvy, veselé a nepokorné modré oči; skúsený, chudobný

Manolin – Santiagov kamarát, mladý rybár, neskúsený, priateľský, staral sa o starca a bolo mu ho ľúto.

ulovená ryba – merala 18 stôp, vytrvalá, rozumná, ozrutné dielo s fialovými pruhmi, ktoré ju obopínali. Bola pokojná a dôstojná. Starec ju volal- sestra moja, ona pomaly zabíjala starca. Mala krásne formovaný chvost.

Konflikt – boj človeka s prírodou, so žralokmi. Neúspech Santiaga

Kompozícia – jednoduchý dej zameraný na jednu dramatickú udalosť.

Hlavná myšlienka – starec prehral materiálne, ale nie duchovne. Utrpel porážku, ale zároveň zvíťazil. Zvíťazil sám nad sebou svojou pevnou vôľou a vytrvalosťou. Dokázal, že aj napriek tomu, že je starý, stále je schopný bojovať a vyhrávať nad prírodou a svojou starobou. Dokázal tak svoju ľudskú hodnotu.

Jazykové a umelecké prostriedky:

epiteton – lietajúce ryby, neinteligentné okále, ...
zdrobneniny – tuniačik, vtáčik, rybka, ...

Vlastný názor na dielo – dielo sa mi spočiatku veľmi nepáčilo, pretože bolo veľmi nudné, jednostranné. Avšak v polovici deja bolo dielo už napínavejšie, tak ma už potom zaujalo. Páčila sa mi starcova vytrvalosť a podrobné opisy ryby.

Citát z diela:

„Ale aj tak ju skolím,“ povedal. „Nech je mohutná a veľkolepá ako neviem čo.“