referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Jozef Cíger Hronský
Dátum pridania: 25.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 360
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 
Analýza diela 

Je to expresionistický román medzivojnového obdobia z dedinského prostredia so silným sociálnym akcentom. Nie je podstatné to, že je bieda, hospodárska kríza, ale ako to postava pociťuje. Často sa zvýrazňuje fatalita (osudovosť) románu. Akoby bol osud vopred daný a človek nemá právo búriť sa. Autor lyrizuje mnohé pasáže, jedinečne pracuje s pásmom reči postáv a pásmom reči rozprávača. Rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave a hovorí za ňu.

Jozef Mak je román o ľudskom osude – údele a utrpení. O osude jednoduchého človeka, človeka – milióna, ktorý aj keď nesúhlasí s krivdami, ktoré sa mu páchajú, nevie proti nim bojovať a brániť sa. Dielo je aj obrazom dediny s jej problémami – napríklad alkoholizmom (robí postupne z ľudí trosky). Poukazuje na to, že častokrát človeku určí osud rodina a ľudia (Jule zakazovali vydať sa). Opisuje nesúhlas niektorých ľudí s pomaďarčovaním, ale aj ich nemohúcnosť. Autor sa usiloval opísať tesnú spätosť človeka s prírodou. Snaží sa o „sociálne prebudenie“.

Zaradenie autora – Sociálno – psychologický realizmus

Žáner – Sociálny román

Čas a prostredie – Hlavná dejová línia sa odohráva v jednoduchom stredoslovenskom dedinskom prostredí, medzi jednoduchými ľuďmi. Autor umiestnil tému románu do predvojnového i vojnového obdobia.

Charakteristika hlavných postáv:

Jozef Mak

– človek - milión, v jeho mene je drobnosť, početnosť, mnohosť, teda nie výnimočnosť. Narodil sa ako nemanželský syn vdove po Janovi Makovi.
– pred vojnou: prejavuje sa aktívne, snaží sa búriť proti osudu, zmeniť ho, je drevorubač, vidí biedu, utrpenie, ponižovanie matky, rozhodne sa postaviť si dom. Zmysel života vidí v Maruši, ktorú si chce do domu priviesť. No len čo dostavia, povolávajú ho.
– po vojne: autor ukazuje vplyv a následky vojny, mení sa na pasívnu postavu, nemá dostatok síl ani vôle, aby sa vzoprel a vzdoroval osudu, prispôsobil sa, je slabý v rozhodovaní, nedokáže si rozkázať ani vo vzťahu k Maruši, nevie pochopiť lásku July, na ktorej si vybíja zlosť. Až po jej smrti si uvedomuje, čo stratil.

Jula Petrisková

– objavuje sa až neskôr. Bolo to nízke dievča s utrápenými očami, ktoré vyzeralo, akoby už - už chcelo začať bedákať. Ľavú ruku mala chorú, od pleca až po lakeť vyschnutú. Nikto nerátal s tým, že by sa mohla vydať. Má určený osud starej dievky. Nebráni sa rozkazovaniu. Bola stvorená na to, aby pomohla tomu, kto to potrebuje. Je pracovitá, skromná, tichá, ľúbiaca, nevzdáva sa.

Jano Mak

– Jožov nevlastný brat, falošný, slaboch, pretvaroval sa, bil mladších a slabších, bol statný, nervózny, často bol opitý, bol drevorubačom, v hore bol milý, keď však prišiel domov, stal sa z neho zlý manžel – Marušu bil a ostatným nadával, nebol čestný.

Maruša Meľošová

– najexpresionistickejšia postava v diele. Prekoná radikálnu zmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu.
– pred vojnou: statočná, mravne čistá, vnútorne silná, po smrti matky vedie gazdovstvo, odsudzuje otca pre nemravnosť, ľúbi Jozefa čistou láskou.
– po vojne: vojna ju poznačila, ubila všetko pekné. Koná pudovo, živočíšne, chce si zo života zobrať čo najviac, nedokáže sa vzdať Joža, nemá žiadne rozumové ani morálne zábrany, koná v afekte - a tak aj zomiera.

Charakteristika vedľajších postáv:

Gregor Biaľoš

- Jožov otec, mlčanlivý, radil mu a pomáhal, staral sa o neho, pokiaľ boli v hore, má rád svoju robotu (drevorubač). Mal znak na ľavom líci, pamiatku z kameňolomu, kde ho zasiahla kamenná troska, dynamitom rozprasknutá, a keď sa usmial alebo hovoril, hviezdica sa mu spravila z vrások na líci a nebolo príjemné dívať sa na neho, iba tomu, kto privykol. Jozef si nemohol privyknúť.

Hana Meľošová – krstná matka Jozefa Maka

Meľoš – Hanin manžel. Po smrti svojej ženy začal chodiť za Jozefovou matkou.

Hiriačok – chorý chlapec – mrzák.

Aduš – Aduš bol hodinár, lekár i zelinkár. Všade nosil so sebou truhličku. Keď Jána doliečil, niekde odišiel, ale truhličku nechal u Makovcov.

Bánóci – krčmár, ktorému Ján predal polovicu chalupy

Imro – cigáň

Róza a Teréza – Imrove "frajerky"

Téma – Ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie v období pred 1.svet.v.

Konflikt – V diele sú viaceré konflikty. Opitý Jozef zbije opitého brata, Jano viackrát zbije Marušu, Jozef zbije Julu kvôli Maruše.

Kompozícia – Kniha má 4 línie:

I. Ľúbostná – Jozef a Maruša
II. Ľúbostná – Jozef a Jula
III. Budovanie dediny – stavanie železnice, školy
IV. Opis prírody

Štýl: Autor používa veľa umeleckých prostriedkov, často opisuje prírodu, predmety (opis zvonov). Hronský vystupuje v diele ako rozprávač. Postavám sa prihovára a uvažuje, napr. nad ich činmi. Používa nárečové slová, vulgarizmy.

Hlavná myšlienka: Utrpenie je súčasťou dedinského človeka, a keď sa mu ho nedostáva, tak je nešťastný. (Človek je tak dlho trápený osudom, až si na utrpenie zvykne, a potom mu začne aj chýbať.)

Jazykové a umelecké prostriedky:

archaické a nárečové slová, sem-tam nemecké a maďarské výrazy
metafora – Nech kašky nariekajú, ako sa zohaví celá lúka a nech ľutujú, že nebudú môcť známym zakývať; ...

Vlastný názor na dielo – na tomto diele sa mi páčilo, že bolo zreteľne vidieť do vnútra postáv.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Jozef Cíger Hronský SOŠ 2.9453 2833 slov
Jozef Cíger Hronský SOŠ 2.9716 1157 slov
Jozef Cíger Hronský 2.9739 260 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.