referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Streda, 22. januára 2020
Jozef Cíger Hronský
Dátum pridania: 25.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 360
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 

(1896 – 1960)

J. C. Hronský sa narodil v roku 1896 vo Zvolene, do strednej školy chodil V Krupine. Učiteľský ústav s maturitou absolvoval v Leviciach. Ako vojak bol v prvej svetovej vojne na talianskom fronte. V rokoch 1914–1933 vystriedal viacero učiteľských miest; pôsobil napr. v Krupine, Kremnici a naposledy v Martine. Ďalšia jeho občianska, kultúrna a organizátorská činnosť je spätá s Maticou slovenskou. Najprv bol jej tajomníkom a od roku 1940 správcom. Šestnásť rokov viedol časopis Slniečko. Roku 1945 emigroval do Rakúska, žil v Bavorsku, Taliansku a od roku 1948 v Argentíne. Tu sa zapojil do spolkovej činnosti zahraničných Slovákov, ktorí sa sem vysťahovali v 20. rokoch. Zomrel v roku 1960 v Lujáne a roku 1993 boli jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko a slávnostne uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Jeho tvorba obsahuje prvky naturalizmu, expresionizmu a analýzy. Kádol dôraz na prírodu, hoci vyrastal v metách.

Literárna tvorbaU nás (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929), Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1934), Proroctvá doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Na Bukvovom dvore (1944), Pisár Gráč (1940), atď.

Jozef Mak

Dej:

Už pri narodení Jozefa Maka boli problémy. Narodil sa v nesprávnom čase, bol nemanželské dieťa, nikto sa po pôrode neunúval povedať matke, či je zdravý, nemal ho kto spočiatku ani pokrstiť. Tejto úlohy sa nakoniec ujala Hana Meľošová, ale aj tak mal chudobné krstiny a do vienka dostal jedine „ukrižované ruky“ od Ježiša. Pri jednej hre zistí, aký Jano v skutočnosti je – zákerne sa správa k slabším, ubližuje im. Keď však Ján vyrástol, chodil do hory stínať stromy, ľudia mu všeličo narozprávali a keď sa v sobotu vrátil domov v podnapitom stave, vytýkal bratovi, že z jeho žerie, býva v jeho chalupe. Matka preto dala Jozefa za pastiera dobytku k Augustovi Kubandovi, ktorému pri pasení pomáhal. Jozef sa tam cítil dobre a Kubandu si vážil ako otca.

Raz zbadal v dedine požiar, rozhodovali sa, kto pôjde na pomoc. Keď prišiel Jožo do dedin,y už bolo neskoro. Zhorel im dom a pravdepodobne zhorí i Kubandov. Meľošovia si postavili nový dom a prijali doň aj Jožovu matku. Jozef spával v maštali na doskách a slame, mať v komôrke. V lete pracoval v hore, v zime pomáhal Maruše Meľošovej kŕmiť a dojiť kravu. Neskôr sa do nej zaľúbil a mali sa veľmi radi. Začal snívať o spoločnej budúcnosti a vlastnom dome. Kubanda mu nedával plácu, akú by si za svoju robotu zaslúžil, a tak sa pripojil k drevorubačom.

Tu spoznal Gregora Biaľoša. Staral sa o Joža, pomohol mu dôjsť do dediny, keď si poranil členok. Tu sa dozvedel o úmrtí krstnej matky a pomohol Meľošovi zhotoviť truhlu. Jožo sa stretával s Marušou, ale nikomu o tom nepovedal. Biaľoš bol však vnímavý a povedal Jožovi, že Maruša mu bude dobrou ženou. Na ďalší deň Gregora privalil strom a Jožo sa tak dozvedel, kto bol jeho otec. Tiež Krstná mať Meľošová zomrela. Celá domácnosť zostala na Maruške.

Meľoš v podnapitom stave prenasledoval Jozefovu matku. Matka veľmi trpela, a preto Jozefovi hovorila, aby zo soboty na nedeľu nechodil domov, ale zostával v hore. V hore mu samému bolo smutno. Raz prišla pod rúbanisko za ním Maruša. Obaja boli veľmi šťastní.

Jozef Mak začal stavať chalupu, ale odviedli ho na vojnu. Na vojne sa stáva pasívny k osudu a prestáva bojovať. Z vojny sa mu nechce ísť späť.

Cigán Imro mu cestou domov vyrozpráva, že sa Maruša vydala za jeho nevlastného brata Jána. Po príchode domov zisťuje, že si musí s ním rozdeliť chalupu. Marušu nájde zohavenú chorobou, ale po jeho príchode akosi naberie síl. Neskôr sa s bratom pobije v krčme. Chodia spolu rubárčiť. Jano je v hore omnoho veselší a prístupnejší, ako v dedine. Raz, keď Jozef Mak príde domov, nájde Marušu spitú v šope a Julu, Marušinu priateľku v dome. Pocíti po nej žiadosť a keďže tam bola samotná, nič mu v úmysle nezabránilo. Maruša ich pri tom pristihne, ale nič nepovie a odíde. Neskôr vedie s Jozefom Makom vyčítavý rozhovor, dozvie sa o tom aj Petriskovka (Julina sestra), a tak Jozef Mak vyhlási, že si Julu zoberie. Krátko na to majú svadbu. Julu tak vytiahol z rodiny, kde ju len zneužívali a dostal ju napriek kliatbe, že sa nevydá.

Jozefa Maka znova zavolali na vojnu a tri dni pred odchodom sa dostal do väzenia, ani nevedel ako. Keď ho pustili, pred väzením ho čakala Jula aj so synom. Cestou domov sa zastavia v krčme a zblížia sa. Doma ich privíta chorý Jano a Aduš (lekár). Aduš bol hodinár, lekár i zelinkár. Nosil vždy truhličku so sebou, kde mal rôzne nástroje potrebné pri práci i peniaze. Po vyliečení Jána, Aduš zmizol, nik nevedel kam, len truhlička zostala v okne u Makov. Odrazu zmizla i tá a nik nevedel kedy, ani kde.

Jozef Mak sa ocitne s Marušou na povale, chcel ju objať, ale Maruša ho odbije. Krátko na to vynadá Jule. V kostole ho obviní svedomie a začne sa k Jule správať lepšie. Jula bola dobrá, ľúbila Jozefa i svojho synčeka. Keď odišiel Jozef pracovať do Liptova, ona pracovala doma i u horára. V dedine stavali novú školu, každá rodina musela odpracovať na stavbe. I Jula odpracovala 3 dni. Avšak stavba školy bola niektorými obyvateľmi zničená.

Ján nepracoval nikde, nemal peňazí, chcel zobrať Jozefovi, čo mali ukryté v posteli. Zabránila mu Maruša. Predal preto polovicu chalupy Bánocímu, čo Jozef vôbec nevedel. Potom zmizol a nik nevedel kam. Ľudia si mysleli, že odišiel do Ameriky, lebo niektorí občania z dediny tam odišli. Maruša sa odsťahovala k otcovi. Bol slepý a bolo sa treba o neho starať. Stále však vyhľadávala Jozefovu prítomnosť. Raz mu povedala, že nemôže bez neho žiť a že sa vráti za ním. Ak chce, že Jána zadusí, ak sa ku nej vráti. Jozef ju ľúbil, a preto bol na Julu horší, málo sa rozprávali, zbil ju. Jula veľmi trpela, chorľavela, dostávala kŕče. Bola kľudná, prosila však Jozefa, aby ju nebil, že ak chce, odíde i s chlapcom. Jozef toho ľutoval.

Jedného dňa prišla k Jule prať Maruša. Bola napitá a neďaleko ich domu sa utopila. Z vody ju vyťahoval Jozef. Potom žili s Julou lepšie. Chodil znova pracovať do hory. Jula čakala druhé dieťa, opatrovali tiež Marušinu Hanku.

Krčmár Bánoci raz večer prišiel ku ním a povedal, že Ján mu predal polovicu ich chalupy a ak by chcel, aby šiel ku nemu za kočiša a chalupu si späť odkúpil. Jozef nechcel, ale Jula ho prehovorila. Jedného dňa Jozef, keď bol na nákupe pre Bánociho v Tekovskom sv. Kríži, stretol sa s Jánom s Adušovou truhličkou na chrbte. Hanbil sa pred Jozefom. Jozef odišiel od neho bez rozlúčenia a nikomu o stretnutí nerozprával.

Jule sa narodil druhý chlapec, avšak po pôrode za 3 dni zomrela s úsmevom na tvári. Jozef ju už veľmi ľúbil a bol veľmi nešťastný.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Jozef Cíger Hronský SOŠ 2.9453 2833 slov
Jozef Cíger Hronský SOŠ 2.9716 1157 slov
Jozef Cíger Hronský 2.9739 260 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.