Margita Figuli

(1909 – 1995)

M. Figuli využitím mýtických, legendových a rozprávkových prvkov, ako aj osobitným poetickým nádychom a vrúcnou citovosťou obohatila prózu naturizmu. Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po jej ukončení nastúpila ako úradníčka do Tatra banky v Bratislave. Tu pracovala až do r. 1941, keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe. Písať a publikovať začala poéziu i prózu. Kým poézii sa venovala len príležitostne, v próze čoskoro prenikla do najznámejších literárnych časopisov, najmä do Elánu, Slovenských pohľadov a Živeny.

Literárna tvorba – Knižný debut – próza – Uzlík tepla. Zbierka noviel – Pokušenie – odkrýva v nich vnútorný svet ženy a ich city. Patria sem novely – Zem, Halúzky, Arvenzisove husle a Víchor. Novela – Tri gaštanové kone. Historický román – Babylon. Autobiografická románová kronika –Mladosť. Kronikársko-dokumentárny základ má kniha – Ariadnina niť, Víchor v nás, veršovaná Balada o Jurovi Jánošíkovi, ...

Tri gaštanové kone

Dej:

Peter na ceste za obchodom prichádza po piatich rokoch do svojho rodného kraja, kde žije jeho dávna láska z detstva Magdaléna. Cestou stretáva Magdaléninho bratranca Jožka Greguša a Jána Zápotočného. Tí pašujú kone cez poľské hranice a pokúšajú sa ujsť žandárom. Počas cesty si všimnú, že všetci traja majú rovnaké gaštanové kone. Neskôr Peter zistí, že Jano Zápotočný má rovnaký cieľ ako on. Chce požiadať Magdalénu o ruku. Jej matka, skúpa krčmárka, by si želala túto svadbu.

Dozvedá sa a sám aj vidí, že Jano je krutý ku koňom. Pomaly už prichádzajú do Turca. Zápotočný si užíva posledné chvíle slobody s Evou, ktorá ho napokon aj udala, lebo sa s ňou nechcel oženiť. Peter stále dúfa, že Magdaléna dá prednosť čistej láske pred majetkom. Po príchode do dediny sa Peter prvýkrát stretáva s Magdalénou pri včelíne, kde sa medzitým stala Magdaléne nehoda v stajni. Zápotočný po pytačkách chce znásilniť v izbe Magdalénu, ale preruší mu to Maliarička. Peter je už mrzutý a chce z Turca odísť.

V krčme ho presviedča muž s fúzikmi, aby zostal na pálenie svätojánskych ohňov. Tam si užíva ešte raz Jano s inou dievčinou. Stretnutie v horách sa im už podarí a tam si osamote sľubujú vernú lásku. Ona sľubovala, že ho bude čakať čistá a odovzdaná len pre neho. Peter jej sľúbil, že sa vzdá tuláckeho života a usadí sa na otcovskej pôde. Znakom toho, že úlohu splnil, mali byť tri gaštanové kone. Stretnú sa tam, kde ich uviaže.

Peter sa vrátil domov. Začne stavať dom na mieste, kde prv stál dom jeho rodičov, ktorí prišli pri požiari o život. Pre nedostatok peňazí sa mu nepodarí dokončiť dom a zatiaľ si prenajme dom od starenky. Po dvoch rokoch sa vydáva s koňmi na cestu. Cestou sa dozvedá, že Magdaléna sa vydala za Jana. Neskôr sa dozvie, že Jano si vypočul vtedy celý sľub. Magdaléna otehotnela a musela sa vydať. V šiestom mesiaci však prišla o dieťa pri koňoch.

Peter prichádza k domu Zápotočného. Dozvedá sa, že Jano a Magdaléna sú na poli. Tam vidí, ako Jano týra a bije koňa. Jeden privalí aj Magdalénu. Peter navrhne Zápotočnému, že sa vzdá Magdalény a odíde z dediny, ak jej nebude ubližovať. Zápotočný začal vyčíňať ešte viac. Vypáli koňovi na bok slovo „tulák“. Janova sestra pribehla do krčmy po pomoc. Kôň sa vytrhne Magdaléne a udupe Jana. Kôň sa tiež sám dokaličil. Po pohrebe sa Magdaléna cíti poznačená a nešťastná. Napokon súhlasí so svadbou. Ona sa vzdá majetku v prospech Zápotočného sestry. Štastný Peter si ju odvádza na svojom vernom gaštanovom koni.Analýza textu

– je to novela s viacstupňovým konfliktom majetku a lásky. Patrí k čitateľsky najobľúbenejším dielam v slov. literatúre. Je aj sfilmované a je vrcholovým dielom lyrizovanej prózy. Autorka dala do protikladu 2 svety – dobra a zla. Dobro je svet dediny a zlo je všetko, čo prichádza zvonka. Čas nie je presne určený. Je to asi v prvej polovici 20. storočia. Autorka smelo experimentovala. Realizmus nahradila symbolizmom, čím svoje dielo priblížila k rozprávke. Sú tu fantastické prvky (tulák, 3 kone). V diele je veľa lyrickosti. Dej rozpráva postava. Sú tu biblické prvky, subjektivizácia.

Téma – príbeh o ideáloch a zmysle života.

Žáner – novela.

Časové zaradenie a jeho prostredie – dej sa odohráva v čase hospodárskej krízy v 30. rokoch. Miesto nie je presne určené (Turec, Leštiny).

Charakteristika hlavných postáv:

Peter – statočný, čestný, spravodlivý, túlavý, nežný, mäkký, dobrý, chudobný. Je vysoký ideál mravného života, nie je schopný ublížiť ani sokovi. Je rozhodnutý bojovať za lásku, hoci nemá nádej. Je sirota.

Ján Zápotočný – zámožný, usadlý, surový ku koňom i k ľuďom, 1. gazda v Leštinách, násilník, arogantný, sukničkár, mal 2 tváre, majetnícky, pomiatne sa, týra kone.

Magdaléna – dobré dievča s čistým srdcom, miluje Peťa od detstva, v kútiku srdca dúfa, že sa objaví, tichá, málovravná, neľúbi Jána, stále verná Peťovi, napokon plače za Jánom, lebo ho ľutuje.

Maliarička – slepá láska k peniazom, nenásytná vlčica.

Konflikt – viac konfliktov majetku a lásky.

Kompozícia – jeden celok.

Hlavná myšlienka – zharmonizovanie života človeka a jeho činov

Jazykové a umelecké prostriedky:

epiteton – zrak pripitý
prirovnanie – zachvievalo sa mi srdce, ako sa zachvieva hora vo vetre

Vlastný názor na dielo – dielo sa mi ľahko čítalo. Veľmi sa mi páčilo, lebo mi pripomínalo rozprávku. Páčilo sa mi, že dobro zvíťazilo nad zlom a ako sa autorka dokázala vžiť do Petrovej postavy.

Citát z diela:

„Čaká ma svieža a rozosmiata na prahu ich domu, ktorý susedí s domom naším. Pribehnem dychtivo k nej, chytáme sa za ruky a rozhorúčení utekáme do polí.“