Deviata kapitola

Keď vystúpil na Pennsylvánskej stanici, prvé čo urobil, bolo, že vošiel do telefónnej búdky. Mal chuť niekomu zavolať, ale nevedel komu. Rád by zavolal svojej sestričke Pheobe. Nenahnevala by sa, že by ju vytiahol z postele, ale telefón by mohli zdvihnúť rodičia a to nechcel. Potom mu napadlo, že by mohol brnknúť Sally Haysovej, s ktorou tu a tam chodil, ale bál sa, lebo by k telefónu mohla prísť jej matka, ktorá sa pozná s jeho matkou. Nakoniec nezavolal nikomu a asi po dvadsiatich minútach vyšiel z búdky, zobral kufre, šiel k tunelu, kde stoja taxíky, a vzal si jeden.

Bol taký roztržitý, že dal zo zvyku taxikárovi svoju domácu adresu. Celkom zabudol, že chcel na pár dní zakotviť v nejakom hoteli. Spomenul si na to, až keď boli pri v polovici parku. Vtedy povedal, či by sa nemohli pri najbližšej príležitosti obrátiť a ísť do centra. Taxikár mu len povedal, že to je jednosmerka, že musia ísť až na Deväťdesiatu ulicu.

Holden využil teda príležitosť a spýtal sa ho, či náhodou nevie, kde sa podejú kačice, keď je celé jazierko zamrznuté. Taxikár sa obrátil a pozrel na neho ako na blázna a spýtal sa, či si z neho strieľa? Potom boli už obaja ticho, až kým nevyšli na Deväťdesiatu ulicu a spýtal sa ho kam má ísť ďalej. Nakoniec sa rozhodol, aby ho zaviezol k Edmontu a pozval ho ešte na koktail. Taxikár odmietol. Zaviezol ho k hotelu Edmont a vzal si izbu. Dali mu hnusnú izbu, z okna nebolo vidieť nič, len druhú stranu hotela.

Keď odišiel z izby hotelový sluha, ktorý mal asi šesťdesiatpäť rokov, pozeral chvíľu z okna. Videl jedného chlapíka, bol to taký distingvovaný pán, ktorý mal na sebe len krátke spodky, ale čo ten vystrájal.... Najprv položil na posteľ kufor a vytiahol z neho dámsku bielizeň a obliekol si ju. Hodvábne pančuchy, topánky s vysokými podpätkami a obzeral sa v zrkadle. Potom nad oknom toho druhého chlapíka videl muža a ženu, ako prskajú jeden na druhého z úst vodu. Možno to nebola voda, ale nejaký alkohol. Najprv si z tej tekutiny nabral do úst on a vyprskol to všetko na ňu, potom to zas ona urobila jemu, a tak sa striedali. A obaja sa na tom hystericky smiali.

Po chvíli si sadol do kresla a vyfajčil dve cigarety. Bol riadne nadržaný. Z ničoho nič dostal nápad, vytiahol si náprsnú tašku a hľadal adresu, ktorú mu dal jeden chalan z vysokej v Princestone. Nakoniec ju našiel. Bola to adresa jednej baby, ktorá nebola vyložená ľahká ženská, ale dala si občas povedať. Robila vraj v jednom kabarete striptérku. Šiel k telefónu a brnkol jej, voalla sa Faith Cavendishová a bývala v hoteli Stanford Arms na rohu Šesťdesiatej piatej ulice a Brodwaya. Nebol to nijaký pajzel. Dlho to nikto nebral, ale napokon to zdvihla. Povedal, že jej číslo má od jedného známeho Eddieho Birdsella. Dlho si nevedela spomenúť, až napokon si spomenula. Spýtal sa jej, či nemá náhodou chuť stretnúť sa a ísť niekam na koktail. Nakoniec z toho nič nebolo. Popriali si dobrú noc a zavesil.

Desiata kapitola

Bolo ešte pomerne zavčasu. Otvoril kufre a vybral čistú košeľu, potom šiel do kúpeľne, umyl sa a preobliekol. Rozhodol sa, že pôjde pozrieť do Lavender baru, čo sa tam koná. Lavender bar bol v tom hoteli nočný klub. Kým sa preobliekal, ohromne mal chuť predsa len brnknúť jeho sestre. Bola veľmi bystrá. Pheobe bola taká, že človek mal vždy chuť pokecať si s ňou v telefóne. Ale príliš sa bál, že to zdvihnú jeho rodičia a všetko vyjde najavo. Tak si len doobliekal košeľu a zviezol sa výťahom do haly pozrieť, čo sa koná.

Hala bola skoro úplne prázdna okrem zopár chlapíkov, čo vyzerali ako pasáci, a zopár blondín, čo vyzerali ako štetky. Ale v Lavender bare hrala muzika, tak šiel dnu. Nebol tam veľký nával, ale dali mu mizerný stôl až celkom vzadu.

Muzika bola pod psa. Bolo tam veľmi málo ľudí v jeho veku. Vlastne tam nebol nikto. Poväčšine starí, ulízaný poprdáci so svojimi pipíškami. S výnimkou vedľajšieho stola. Pri stole hneď vedľa sedeli tri baby tak okolo tridsiatky. Všetky boli škaredé a všetky mali klobúky. Jedna z nich, blondína, nevyzerala najhoršie. Práve v tej chvíli prišiel čašník. Objednal si škótsku so sódou a povedal mu, že aby mu to nemiešal. Ten sa ho ale spýtal, či má nejaký doklad, že je plnoletý. Nakoniec mu povedal, aby mu doniesol kolu, ale že či mu nemôže dať do nej malý rum. Čašník mu len povedal, že veľmi ľutuje...

Začal znovu brať na tie tri baby pri vedľajšom stole. Vlastne len na tú blondínku, ale nie nejako dotieravo. Len sa na tie tri občas tak nenútene pozrel. Strašne sa chichúňali. Zrejme si mysleli, že je ešte príliš nezrelý na to, aby ich vedel takto ošacovať. Už mal chuť sa a ne vykašlať, ale háčik bol v tom, že sa mu chcelo veľmi tancovať. A tak sa k nim odrazu naklonil a povedal, či nechce ísť daktorá tancovať. Ale ony sa aj tak ďalej chichúňali. Nakoniec vstala tá blondínka, lebo bolo jasné, že to hovoril vlastne jej.

Tá blondínka vedela perfektne tancovať. Bola to jedna z najlepších tanečníc, s akými v živote tancoval. Hovoril jej, ako vie tancovať, že by sa mala stať profesionálnou tanečnicou, ale ona mu aj tak odpovedala iba: „čože?“ Vôbec ho nepočúvala, iba sa obzerala po celom lokáli. Tak ju chvíľku aj on ignoroval a len tak tancovali. Ako tak tancovali, z ničoho nič z nej vyliezla poznámka, že včera večer s kamoškami videli Petra Lorra, istého filmového herca. Bola to stopercentná debilka, ale tancovať vedela úžasne. Neodolal a zľahka ju pobozkal na temeno jej hlavy. Hrozne sa urazila. Keď odchádzali z parketu, bol do nej napoly buchnutý.

Nepozvali ho k stolu, ale on si k nim aj tak prisadol. Tá blondína, s ktorou tancoval, sa volala Bernice, Crabsová alebo Krebsová. Tie druhé dve sa volali Marty a Laverne. On sa im predstavil ako Jim Steele, len tak pre srandu. Potom sa ich pokúšal zatiahnuť do nejakej inteligentnej konverzácie, ale to bolo prakticky nemožné. Každé slovo z nich musel doslova páčiť. V jednom kuse sa obzerali po lokáli, akoby čakali, že sa tam každú chvíľku objaví celé stádo filmových hviezd. Trvalo asi pol hodiny, kým z nich dostal, z kadiaľ sú a kde sú zamestnané. Boli zo Seattlu vo Washingtone a pracovali v nejakej poisťovni. Myslel si, že Marty a Laverne sú sestry, ale keď sa ich to spýtal, veľmi sa urazili.

Striedavo tancoval so všetkými tromi. Jedna z tých dvoch, Laverne, netancoala najhoršie, ale s tou druhou, s Marty, to bolo peklo. Aby mal aspoň minimálny pôžitok z toho, že ju tak vláčil po parkete, musel si to trocha spestriť, a tak jej povedal, že na druhej strane parketu práve zazrel Garyho Coopera, tiež filmového herca. Zostala šialene vzrušená. Prestala tancovať a dívala sa ponad hlavy tancujúcich, či ho ešte nezazrie.

Potom ale prišla tá najväčšia sranda. Keď sa vrátili k stolu, milá Marty záhlásila tým dvom, že práve odišiel Gary Cooper. Laverne a Bernice skoro spáchali samovraždu, keď to počuli. Marthy ale povedala, že na okamih ho zazrela....

Bar sa na noc zatváral, a tak im ešte pred záverečnou rýchlo objednal po dva frťany a sebe ešte dve koly. Laverne si z neho v jednom kuse uťahovala, že pije iba kolu.
Keď všetko dopili, z ničoho nič sa všetky tri zdvihli a vyhlásili, že musia ísť spať. Pokúšal sa ich ukecať, aby si ešte chvíľku posedeli, ale nechceli. Tak sa rozlúčili.
S cigaretami tak účet vyskočil na trinásť dolárov. Mohli aspoň navrhnúť, že si zaplatia, čo vypili predtým, ako si k nim prisadol.

Odišiel z Lavender baru hneď po nich. Aj tak už zatvárali a kapela bola dávno preč. Bol to lokál, v ktorom sa človek strašne zle cítil, ak nemá nejakú dobrú partnerku na tanec.