Devätnásta kapitola

Wicker bar je v jednom nóbl hoteli, v hoteli Seton. Má to byť taký exkluzívny podnik, kde sa schádzajú umelci, intelektuáli a podobne. Kedysi tam mali dve Francúzsky, Tinu a Janinu, ktoré asi trikrát večer vyliezli, niečo zabrnkali na klavíri a zaspievali. Bol to príšerný podnik.

Keď tam prišiel ,bolo ešte dosť zavčasu, a tak si sadol k barovému pultu. Bol tam poriadny nával. Kým čakal na Carla, dal si dve škótske. Spomínal na Carla, aké to bolo číslo. Vedel o každom teplošovi a lesbičke v celých Spojených štátoch. Sranda bola v tom, že aj Carl bol trochu prihriaty. Nikdy nepovedal ahoj, keď sa s niekým stretol.

Prvé čo povedal, keď si sadol, že môže ostať len pár minút. Kecali prevažne o jeho sexuálnom živote. Teraz, že má sochárku zo Šanghaja. Vraj oni vidia v sexuálnom styku nielen telesný, ale aj duchovný zážitok. Hoden vedel, že pri rozhovore s ním, začal byť veľmi osobný. Ale to bola jedna z vecí, ktoré ho na Carlovi rozčuľovali. Keď boli vo Whootone, nútil ich, aby mu opisovali voje najintímnejšie zážitky, ale len čo sa začali vypytovať jeho na zážitky, naštval sa. Carl len pozrel na náramkové hodinky a povedal, že musí letieť, zavolal barmana a pýtal účet.

Dvadsiata kapitola

Holden tam sedel ďalej, nalieval sa škótskou a čakal Tinu a Janinu, ale neboli tam. Prišiel nejaký fešulín, ktorý vyzeral na teploša, a zahral na klavíri, potom sa zjavila ich nová slečna, Valencia, a čosi zaspievala. Trochu na ňu aj bral. Keď dospievala, zmizla tak rýchlo, že ju ani nestihol pozvať na pohárik. Pri bare sedel asi do jednej a spil sa na mol. Už skoro ani nevidel. Keď bol už úplne na mol, začal s fórom, že má v bruchu guľku. Stále si dával ruku pod sako, na žalúdok, aby mu nekvapkala krv. Nakoniec dostal obrovskú chuť brnknúť Jane, či je už doma. Tak zaplatil účet, odišiel od baru a vyšiel von, kde sú telefóny.

No keď akosi vliezol do tej búdky, nemal akosi chuť telefonovať jej, tak brnkol Sally. Vytočil asi dvadsať čísel, kým sa mu podarilo vytočiť to pravé, lebo bol úplne slepý. Zdvihla to jej stará mama. Povedala, že Sally už spí a nebude ju budiť, hoci ju Holden prosil. Nato sa ozval iný hlas. Bola to Sally. Povedal jej, že príde na Štedrý deň ozdobiť stromček. Sally mu povedala, že dobre, ale prišla na to, že je opitý a posielala ho spať a položila.

Ostal v tej búdke ešte dlho a v jednom kuse sa držal telefónu, aby nespadol. Nakoniec sa odpútal a šiel na toaletu. Napustil si do umývadla studenú vodu a ponoril si do nej hlavu až po uši. Potom šiel k radiátoru pri okne a sadol si naň. Bol teplý a robilo mu to dobre, lebo sa celý triasol. Nato sa objavil ten fešulín, čo sprevádzal Valenciu na klavíri. Kým sa česal, dal sa s ním do reči. Povedal mu, aby pozdravoval Valenciu a aby sa jej spýtal, či ju hlavný od neho pozdravil. Potom mu začal lichotiť, ako vie hrať na tom klavíri, ale pravdu povediac, hral pod psa a jednoducho ten chlapík odišiel.

Konečne zliezol z toho radiátora pobral sa do šatne a plakal. Bolo mu mizerne na duši a cítil sa strašne opustený. Keď prišiel do šatne, nemohol nájsť svoj lístok, ale šatniarka mu vydala plášť aj bez lístka a dala mu aj jeho platňu. Keďže bola taká milá k nemu, skúšal ju prehovoriť, aby po práci išli spolu na rande, ale nechcela. Povedala, že by mu mohla byť matkou. Ukázal jej aj svoju poľovnícku čiapku a páčila sa jej. Keď odchádzal, prinútila ho, aby si ju dal na hlavu, lebo mal ešte mokré vlasy.

Keď vyšiel von, už sa necítil taký opitý, ale tak mu bola zima, že sa mu rozdrkotali zuby. Šiel na Madison Square a chvíľu tam stál, že počká autobus, lebo mu už nezostávali žiadne prachy na taxík. Ale nechcelo sa mu ani ísť autobusom, tak šiel pešo k parku. Do parku nebolo ďaleko a vlastne ani nemal kam ísť. Ešte ani nevedel, kde bude spať. Len čo tam prišiel, spadla mu Pheobina platňa. Bol z toho taký nešťastný, že sa skoro rozplakal.

Býval v New Yorku od narodenia a poznal Central Park ako svoju dlaň, ale vtedy v noci mu trvalo, kým našiel jazierko. Za celý čas, ako bol v tom parku, nestretol ani živú dušu. Jazierko bolo niekde zamrznuté a niekde nie. Nakoniec si sadol na jednu lavičku a triasol sa ako pes a vzadu vo vlasoch mal plno drobných kúskov ľadu. To ho naplašilo. Napadlo mu, že možno dostane zápal pľúc a zomrie. Strašne mu bolo ľúto mamy aj otca. Najmä mamy, lebo tá sa ešte nespamätala z Allieho smrti. Potom si predstavoval, ako ho pichnú na nejaký cintorín a bude tam ležať.

Po chvíli, len aby sa odpútal od myšlienky, že dostane zápal pľúc, vytiahol náprsnú tašku a skúsil si zrátať peniaze. Mal už len tri doláre, päť štvrťdolárov a jeden päták.
Rozmýšľal ďalej, ako by sa cítila Pheobe, keby zomrel. Nakoniec sa rozhodol, že najlepšie bude, ak sa vkradne potajomky do ich bytu a trochu si s ňou pokecá. Jediné, čo mu robilo starosti, boli dvere. Veľmi vŕzgajú. Bál sa rodičov, ale rozhodol sa, že to predsa len skúsi. Tak teda odišiel z parku a šiel domov.