Rad sa pomaly, len predsa hýbal dopredu, ale predsa ešte zostávalo pred Šuchovom zo desať ľudí a za ním sa nastavalo sedem, keď vošiel Cézar. Prepustil mu miesto a ešte sa ho spýtal, či mu má jedlo doniesť. Cézar mu povedal, že aby ho zjedol sám. Funkcie dozorného jedálne sa držal Chromý. Svoju telesnú chybu si dal uznať za invaliditu, ale aj tak bol zdravý. Bude zle, ak už stoštvrtá vošla dnu. Chromý pozná podľa tváre celý tábor.

Šuchov zbadal celkom pred verandou akoby Seňkovu hlavu. Ukrutne sa zaradoval a hybaj sa prebíjať lakťami rýchlo dopredu. Šuchov bol stisnutý, a tak musel vymyslieť niečo iné. Chytil sa vľavo zábradlia, vytiahol sa na verandový stĺp a zostal visieť – odtrhol sa od zeme. Nohami sa komusi oprel do kolien, pretiahli ho po krížoch, jednou nohou si stal na rímsu verandy pri hornom schodíku a čaká. Zazreli ho chlapi z brigády a podali mu ruku.

V jedálni ako vždy – od dverí kúdoly pary, za stolmi sedia chlapi jeden pri druhom. Šuchov si zapamätal, ktoré misky naplnil kuchár, kým ešte hustota nesadla na dno várnice, a v ktorých je iba samá prázdna žbrnda. Kilgas ešte doniesol chlieb na tácni. Dnes dostávajú prídel podľa práce – niektorí dvesto, niektorí tristo, Šuchov štyristo gramov. Vzal si štyristo, skrojok, a za Cézara dvesto, striedku. Šuchov zložil čiapku, položil si ju na kolená. Keď odpil riedku žbrndu z obidvoch misiek, prelial jednu misku do druhej, pobúchal a ešte lyžicou vychránil. Tak bude azda väčší pokoj pri jedení, nemusí myslieť na druhú misku, nemusí ju strážiť očami.

Večeral bez chleba: dve porcie a ešte s chlebom – to by bolo prihojno, chlieb si nechá na zajtra. Dojedal svoju žbrndu a nikoho si nevšímal. Ale predsa si všimol, keď sa oproti nemu pri stole uvoľnilo miesto a sadol si naň vysoký starec zo šesťdesiatej štvrtej brigády a v rade pred výdajňou balíkov počul, že šesťdesiata štvrtá bola dnes na Socialistickom sídlisku namiesto stoštvrtej a celý deň bez ohrevu naťahovala pichľavý drôt. Šuchov vyšiel z jedálne s plným bruchom, spokojný zo sebou.
Nešiel ale do svojho baraka, ale za Lotyšom, ktorý býva v siedmom. Šiel po tabak do pohára. Keď zistil, že je to ten istý z minula, zobral si aj druhý pohár tabaku. Dal mu za to dva ruble.

Ako vybehol na dvor, hneď sa pustil behom domov, aby mu neušiel Cézar, keď sa vráti s balíkom. Ale Cézar už sedel na svojej spodnej prični. Všetko, čo doniesol, mal rozložené na prični a na nočnom stolíku. Pohľadom zistil, že Cézar dostal salámu, kondenzované mlieko, tučnú údenú rybu, slaninu, voňavé sucháriky, sladké pečivo, zo dve kilá kockového cukru, maslo, cigarety, fajkový tabak. Cézar rozprestrel kus papiera, a kládol naň jedlo. Šuchov spustil matrac, aby to nevidel a nepokazil si náladu. A znova si bez Šuchova nevedia poradiť. Potrebovali malý skladací nožíček.

Keď spravil Šuchov poriadok s chlebom a nožmi, prišiel rad na mešec s tabakom. Vzal z neho pomedzi prsty, presne toľko si požičal a podal Estóncovi. Vrava z dvesto hrdiel napĺňala polovicu baraka, ale Šuchov predsa len zachytil akoby zvonenie o koľajnicu. Zbadal, že do baraka vošiel Horenoštek. Šuchov, ktorý už držal v ruke ušúľanú, dávno vytúženú cigaretu, vrtko zoskočil na zem, vhupol do kapcov a už chcel odísť, ale uľútostilo sa mu Cézara. Nemal v úmysle vyslúžiť si ešte dačo od neho, ale zo srdca ho ľutoval, keď dostal balík, nemal sa na ňom popásť, ale rýchlo ho pred previerkou odvliecť do úschovne, lebo mu ho potiahnu tí, čo prvý vbehnú z previerky do baraka.

Šuchov vidí, že Cézar stratil hlavu, pobieha sem a tam, ale už je neskoro. Pchá si salámu a slaninu pod kabát, aspoň toľko vezme zo sebou, aspoň toľko zachráni. Zľutoval sa a poradil mu, aby sa učupil do tmy a má tam byť až do konca. A keď bude dozorca so službami prične obchádzať a do všetkých škár nazízať, vtedy nech vyjde. A Šuchov vyjde von prvý aj dnu vbehne prvý.

Šuchov sa spočiatku veľmi ťažko pretískal. Ale v chodbe, spoločnej pre obidve polovice barak, a v pitvore sa už nikto nepchal dopredu, oblepili stenu vo dva rady sprava i zľava, len v prostriedku nechali prázdny priechod pre jedného človeka. Pripálil si v pitvore. Zbadal, ako pred každým barakom hustne čierny zástup. Nastupujú na previerku. Vyprášili celý barak na dvor. V braku je štyristo chlapov. Majú sa zoradiť do päťstupov. Ktorý päťstup odrátajú, do baraka. Šuchov nevbehol prvý, ale z prvého oči nespustil. Dobehol k Cézarovej prični a sadol si. Zhodil kapce, vyštveral sa na štvorpričňu blízko pece a odtiaľ uložil svoje kapce na prípecok. A nazad k cézarovej prični.

Šuchov si ľahol hlavou k obloku a Aľoška na tej istej štvorprični, oddelený od Šuchova len pelasťou – naopak, aby mal svetlo zo žiarovky. Zase si číta evanjelium.
Mlčky hľadel do povaly. Už ani sám nevedel, či chce slobodu alebo nie. Spočiatku po nej veľmi túžil a každý večer počítal, koľko dní trestu uplynulo a koľko ešte zostalo. Ale neskôr ho to omrzelo. Iba po jednom túžil – po slobode – aby mohol ísť domov. A domov ho nepustia...

Už si mysleli, že druhá previerka nebude a pôjdu spať, ale bola. Všetci mali prejsť do druhej polovice. Cézar vystrčil ruku nahor a položil mu dva zákusky, dve kocky cukru a koliesko salámy. Šuchov poďakoval a ešte mu poradil, aby mu podal vrecko, že uňho, nič nebudú hľadať. Cézar podal Šuchovovi svoje vrecko. Ten ho dal pod matrac a ešte chvíľku čakal, kým vyženú viacerých, aby na chodbe stál kratšie bosí. Vydurili všetkých do druhej polovice baraka, zvyšok do chodby. Šuchov stál hneď pri stene. Vyhnali všetkých a ešte raz sa dozorca s veliteľom baraka šiel podívať, či sa niekto neschoval, či sa dakto v šere neučupil a nespí. Pretože ak niekto chýba, zle je.

Opäť odpočítavajú a púšťajú ich po jednom dnu. Teraz budú celú druhú polovicu baraka preháňať do ich. Šuchov podal Aľoškovi jeden zákusok. Zakryl sa až po uši dekou, tenkou, nepratou dečkou a už nepočúval, ako sa medzi prične tlačili trestanci z druhej polovice. Šuchov zaspával s celkom dobrými pocitmi. Cez deň sa mu v mnohom pošťastilo: do karceru ho nezavreli, brigádu nevyhnali na Socialistické sídlisko, pri obede šlohol kašu, vedúci dobre pochodil pri percentovke, murovalo sa veselo, nenašli mu pílku pri prehliadku, večer zarobil u Cézara i tabačku si kúpil. A neochorel, premohol sa. Prešiel ničím neskalený, takmer šťastný deň. Takých dní prežil od prvého do posledného dňa trestu tritisíc šesťsto päťdesiattri. Tri dni mu pribudli z priestupkových rokov. . .

Analýza diela – autor nezachytáva len spomienky a trpké skúsenosti z pracovných táborov, nie je len dokumentom toho, čo autor sám prežil, ale je aj svedectvom v období kultu osobnosti. Opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Drsnou pravdivosťou vyvoláva v čitateľovi pocit rozhorčenia a súčasne súcit voči ľuďom, kt. sa v tábore ocitli, často ani nevediac prečo. Ponižovanie jednotlivca je v tábore zákonom. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy.

Zaradenie autora – Svetová literatúra po roku 1945

Žáner – novela

Čas a prostredie – v januári 1951 v pracovnom tábore na Sibíri