(1919 – 1960)

– pochádza z Kysúc (Turzovka). Pretože jeho otec odišiel za prácou do Kanady, vychovávala ho stará mať. Z piatej triedy gymnázia v Kláštore pod Znievom musel odísť pre nedostatok finančných prostriedkov. Od roku 1935 pracoval u Baťu v Zlíne a popri zamestnaní študoval na obchodnej akadémii. Pre nezhody s vedením podniku ho však roku 1938 prepustili z práce a vylúčili zo školy. Po vojne viedol v Baťovanoch (teraz Partizánske) závodný časopis Slobodná práca. Zomrel náhle po operácii v Bratislave, pochovaný je v Partizánskom.

Literárna tvorba – Na brehu priezračnej rieky (1956), Mŕtvi nespievajú (1961), Čierne a biele kruhy (1961), Povesť o bielych kameňoch, Ponurý most, Vianočná balada a iné.

Námestie svätej Alžbety

Dej:

Igor čaká pred kinom na kamaráta z detstva, s ktorým sa dávno nevidel. Žltý Dodo ho zoberie do krčmy a jeho spôsoby sú odlišné od Igorových. On už akosi zabudol, že pochádza tiež z periférie. Krčma je plná ľahkých dievčat a Igor, ktorý tam spôsobí roztržku (povie potenciálnemu zákazníkovi, že prostitútka je nakazená) odtiaľ uteká. Je večer a on sa ponáhľa do šikmej veže na stretnutie s Evou, na ktoré skoro zabudol. Eva je v ten večer iná - je preľaknutá, zamĺknutá, vystrašená. Mestečko totiž obsadili fašisti a Židia musia nosiť hviezdy.

Ján Flórik - holič, predáva svoje holičstvo. Ešte predtým tam však vivesí tabuľu, „že Židov neholí ani nestrihá". Tých, na ktorých dovtedy zarábal, začne nenávidieť - taký je totiž nový trend a on to vycíti. Odchádza pracovať na okresný sekretariát HSĽS.

Igor sa živí prácami, ktoré práve prídu. Je totiž polosirota a jeho matka je veľmi chorá. Teraz ide robiť nosiča na železnicu. Dostáva prácu, má odniesť bohatej paničke kufre do jej domu v prepychovej štvrti. Táto ho u seba zdrží a zvedie. Igor stráca svoju nevinnosť.

Samko a Maxi sú dlhoroční spoločníci. Sú Židia a Maxi s príchodom Nemcov úplne rezignuje - len pije, povaľuje sa a narieka. Samko práve naopak, je pokorný, snaží sa pracovať ako dovtedy a nemyslieť na budúcnosť. Obaja však vedia, čo Židov čaká.

Igor sa rozhodne, že chce žiť s Evou a pýta ju od jej rodičov. Tí s tým neveľmi súhlasia, no Eva sa k Igorovi presťahuje. Žijú spolu avšak k úplnému šťastiu im čosi chýba. Obuvník Maguš poradí Igorovi, aby dal Evu prekrstiť. Farár však za to pýta veľa peňazí, ktoré Igor nemá. Samko, Evin otec, mu ich dať odmietne a bohatá panička, s ktorou sa vyspal a teraz ju o ne išiel ponížene prosiť, tiež. Neznesie totiž predstavu, že iným by mala pomôcť ku šťastiu, keď ona sama šťastná nie je. Teraz je vdova, v mladosti bola prinútená vydať sa za starého Žida, ktorý už zomrel. Keby jej Igor nepovedal o Eve, ich láske a o tom, načo tie peniaze chce, dala by mu ich, peniaze totiž pre ňu neboli problém. Igor je ochotný urobiť všetko - ukradol aj náhrdelník vystavený vo výklade zlatníctva, avšak ten bol len zo sadry.

Keď Igor konečne peniaze získa - od Maxiho, ktorý predá Samkovi svoj podiel v spoločnosti (kone), je už neskoro. Farár krst odmietne, nechce totiž prísť o krk, už sú príliš nebezpečné časy. A tak Maguš poradí Igorovi radikálnejšie riešenie: nech utečú s Evou k jeho bratovi do hôr, tam sa nikto nebude zaujímať o to, či je Eva Židovka alebo nie. Igorova mama medzičasom zomrela, a tak ho už doma nič nedrží - chce len jedno: byť s Evou a nebáť sa zajtrajška.

Zatiaľ sa Flórik vo svojej kancelárii zabýval. Rýchle pochopil zvyky a obyčaje, ktoré tam vládli a prisľúbil bohatej židovskej rodine pomoc. Rozumel si vynikajúco aj s tajomníkom. Tajomník si dá zavolať Žltého Doda a ponúkne mu spoluprácu (myslel si, že to on ukradol ten náhrdelník): dostane notes a má po uliciach spisovať Židov, ktorí nie sú označení hviezdou. Žltý Dodo na zoznam napíše aj svojho kamaráta, jediného Žida, ktorého videl skutočne bez hviezdy. Čoskoro však pochopí, čo od neho tajomník chce. Nepotrebuje totiž „malé ryby". A tak Dodo na zoznam postupne spíše všetkých bohatých Židov, ktorých pozná, i tých, ktorých mu nadiktuje tajomník.

Deň pred uskutočnením plánu Igora a Evy o útek sa stala v meste strašná vec: fašisti spolu s ochotnými dobrovoľníkmi chodia od domu k tomu a berú ľudí zo zoznamu. Igor prichádza domov, dom však nájde prázdny. Susedy mu povedia, čo sa stalo, že jeho milovanú Evu odviedol Flórik. Nachádza ju medzi masou Židov obkľúčených fašistami so zbraňami. Navzájom si kývajú, avšak viac urobiť nemôžu. Evu a ostatných odvedú do školy, kde ich nechajú prenocovať. Po dedine sa rozpráva, že ich pošlú vlakom pracovať do koncentračných táborov. Ráno sa táto hrozba naplní. Židov odvážajú k vlaku a kým fašisti obedujú a Židia sedia na lúke, vymyslí si veliteľ fašistov jednu krutú „zábavku". Dá si zavolať maličkého židovského chlapčeka a ponúkne ho pomarančom a čokoládou zo svojho obeda. Keď chlapček odchádza, dostávajú fašisti povel strieľať … a mŕtve telíčko klesá k zemi. Chlapcova matka zamdlie a Eva so susedom sa v návale ľudskosti rozhodnú, že chlapčekovo telo musia niekde odniesť, kým sa jeho matka preberie, pretože pohľad na mŕtve dieťa s trčiacimi vnútornosťami je strašný. Avšak pri tomto ich čine sú aj oni zastrelení fašistami.
Flórik, ktorý prisľúbil pomoc kožušníkovej rodine, zinkasuje za „záchranu" peniaze, ale namiesto prepašovania ich cez hranice, trojčlennú židovskú rodinu v lese zabije a zakope. Vezme im zbytok majetku a nasťahuje sa do ich domu. Na rozdiel od neho zástupca tajomníka Haso po udalosti na železnici spácha samovraždu - súčasťou tohto byť nechce.

V kapitole pod názvom „Posledná večera" sa so životom rozlúči i Samko so zvyškom rodiny. Weimannovci odchádzajú dobrovoľne, pomáha im jed nasypaný do fazuľovej polievky. Najprv sa „navečeria" malý syn, potom manželka a keď ich Samko obidvoch pekne poukladá, zje svoju „poslednú večeru" on.

Z Igora sa stane telo bez duše. Už nie je schopný žiť, rozmýšľať, už nie je schopný vôbec ničoho. Vymyslí plán pomsty. Vystriehne, kde býva Flórik a jedného večera ho zabije. Potom chce spáchať samovraždu, avšak pred týmto hrozným činom ho zachraňuje Maguš, ktorý práve roznáša komunistické letáky a hovorí Igorovi, že Nemci budú porazení. Maguš zachráni Igora pred nezmyselnou smrťou.

Analýza diela

– V románe tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jednotlivcov s prvými prejavmi neľudskosti fašizmu. Psychologicky do hĺbky a umelecky pôsobivo stvárnil rozličné typy a charaktery ľudí, ktorí myslia a konajú v duchu filozofie rezignácie.

Zaradenie autora – Slovenská literatúra po roku 1945

Téma – autor zobrazuje tragickú lásku k židovskému dievčaťu

Žáner – román

Čas a prostredie – dej sa odohráva v roku 1941 kdesi v periférii slovenského malomesta kdesi na juhu (Nitra)